Ministerstvo útrob v divadle SkRAT

Bratislavské divadlo SkRAT v nových priestoroch A4 v budove YMCA voľne nadväzuje na svoj nedávny aliteračný koncept (ad Proces procesu procesom) novou premiérou (od slova premiér?) s názvom Vnútro vnútra. Tentoraz ide o zadanie projektu Paralelné životy organizovaného festivalom Divadelná Nitra, v ktorom 6 inscenačných tímov s medzinárodnou účasťou vytvára autorskú divadelnú hru, vychádzajúcu z autentických dokumentov komunistických archívov.
Inscenácia SkRATu Vnútro vnútra mapuje dokumentárny sled udalostí z prostredia Štátnej bezpečnosti. Inštitucionálne vnútro pritom pomenúva riziko nepreniknuteľného vo vnútornom živote človeka. Štátny aparát ministerstva pracuje s teóriou, že otázka vnútra nie je to, čo sa odohráva za stenami súkromných bytov alebo telesnými schránkami súkromných životov, ale vec verejná. Dekonštrukciou hereckých metód (ad autorské herectvo SkRAT) inscenácia pomenúva problém normatívnej pretvárky a klamstva v politike. Nezlučiteľné protipóly života a hry sú magnetické polia performativity. Predvádzanie roly bez prítomnosti javiska nie je nič iné ako pokrytecké popieranie verejného záujmu s trvalými následkami. Tým mám na mysli hrubú silu, ktorá je opatrená drahou rádiologickou technikou. Nepatrná odlišnosť röntgenovej snímky je v rukách ŠtB dôvod na dolámanie kostí. Až na jeden malý detail, že totožný vnútorný obraz všetkých bez rozdielu popiera akt protichodného v akejkoľvek ľudskej mysli. Akejkoľvek.
Ponurá kancelárska miestnosť kdesi na Februárke a traja príslušníci Komunistickej strany – Štátnej bezpečnosti. Mužov vo vysokých straníckych funkciách, ktorí vystupujú za spoločný a jediný cieľ, demaskujú ich individuálne záujmy. Jeden kryje vraždu, holduje alkoholu a milostným avantúram, medzi inými aj s kolegovou sestrou (Bednárik), druhý sa cez identifikáciu obete vyrovnáva s vlastným svedomím, aby odhalil eštebácke pozadie, čo možno považovať za asi jediný svetlý moment jeho kariéry (Chalmovský), tretí zaznáva objektívne argumenty v prospech tlaku mocenských štruktúr a manipuluje s pravdou (Zboroň). Sila ich výpovede je v prenose autentickej látky štátnej administratívy ÚV KSČ do skľučujúceho životného pocitu. KTO SOM VLASTNE JA?... v tejto teórii tela. Istým spôsobom som podnecovateľ vlastnej životaschopnosti, lebo to, čo je pre iných podmienkou, je pre mňa samotnou príčinou (Artaud). Prelínaním druhej polovice inscenácie tvorcovia na multimediálnej platforme pracujú s témou vo vnútri divadla. Metodika hereckého vedenia v hamletovskej tradícii (Hamletov monológ k hercom) zovšeobecňuje charakter budovania hereckej partitúry, rovnako ako autoritu režisérskeho výkladu (ad charakter rozprávača príbehu Vicen). Cez brechtovský odsudzovák sa herci očistení od svojej roly papierových hláv (ad Hanák) spytujú: Načo teraz? Načo takto? Prítomnosť pritom nie je len hodnotou časovosti alebo telesnosti. To slovo má v sebe tretí rozmer. Vnímanie.

Verona Jankovičová, 9. 10. 2013