Kam? Kam to všetko zmizlo? Kde je to? Kde sa stratila spravodlivosť? Kam zmizla morálka? Človek by si podobné otázky za posledné roky na Slovensku veruže mohol klásť po stovkách. Jedným z dôvodov – aj slovenská kritika to pri každej príležitosti rada pripomína – prečo sa slovenské divadlo nachádza v kríze, je práve to, že stratilo chuť alebo silu tieto otázky klásť. Klásť ich nahlas a nemať strach z toho, že môže zaťať do živého... SkRAT je iný. Jeho poprední členovia, resp. spoluzakladatelia si už od úplného začiatku zvolili cestu undergroundu, ktorý otvorene kritizuje. Ako jediní tak prebrali úlohu akéhosi spoločenského divadelného komentátora. (SkRAT V SADU: Paranoja a Umri, skap a zdochni...!!! (J. Šebesta: Stoky Stoky – časť tretia. 3/2006); Smutný život Ivana T. (M. Ulmanová: Stoky Stoky V.,  1/2009); Napichovači a lízači (J. Škorpil: Čekání na Novou drámu, 4/2011).

Na počiatku inscenácie Proces Procesu Procesom bol dokument, a ten dokument bol od Zuzany Piussi. Film Nemoc tretej moci, nezávislá snímka natočená poctivou skrytou kamerou, otvorene hovorí o realite politiky jedného z najkontroverznejších predstaviteľov slovenskej justície Štefana Harabina a o zúfalom boji bežného občana za spravodlivosť (dokument sa končí slovami jednej z účastníčok tohto boja, ktorá so slzami v očiach kladie otázku: „Povedzte, oplatí sa bojovať?“). Autorke Zuzane Piussi hrozilo za tento film dvojročné väzenie – dvadsať rokov po rozpade komunizmu a v štáte, ktorý sa označuje za demokratický. Bohužiaľ, taká je slovenská realita. Je taktiež veľmi smutné, že divadlo, ktoré svojou poetikou a témami vybočuje z bežnej konvencie, na ktorú je slovenský divák zvyknutý, sa stalo po strate priestorov na Námestí SNP takpovediac bezdomovcom.

Tomáš Procházka, Svět a divadlo 03/2013, s. 89 – 92