Kultúrna udalosť roka 2011 je film Dom
Anketa SME o kultúrnu udalosť roka 2011
Kultúrnou udalosťou končiaceho sa roka je podľa ankety SME celovečerný hraný film Zuzany Liovej Dom, ktorý získal najviac hlasov spomedzi víťazov všetkých kategórií. V ankete hlasovalo 119 umelcov, teoretikov umenia, organizátorov a publicistov, ktorých oslovila redakcia SME.
V kategórii divadlo sa na 4. miesto dostalo predstavenie SkRAT-u Napichovači a lízači.
Vyhlásenie k výsledkom konkurzu na Priestor pre nezávislú kultúru A4 V Dome umenia v Bratislave
Vyjadrujeme svoje znepokojenie nad výsledkami konkurzu na priestory v Dome umenia v Bratislave, ktoré doteraz slúžili slovenskej nezávislej kultúre.
Bratislava ako hlavné mesto Slovenska má v porovnaní s metropolami susedných štátov najmenší priestor pre nezávislú kultúru a divadlo a tento priestor sa neustále zužuje. Ako divadelníci považujeme mnohoročné úsilie o obmedzovanie priestoru pre tieto aktivity za krátkozraké a škodlivé pre celú slovenskú kultúru.
Divadlo SkRAT, ktoré pôsobí v priestoroch A4 od roku 2004, patrí nielen k najvýznamnejším divadelným subjektom v oblasti nezávislej kultúry, ale aj k najoceňovanejším slovenskými divadlám vo všeobecnosti. Svojím zameraním na súčasnú drámu je unikátne. Počas svojho pôsobenia získalo množstvo domácich aj zahraničných ocenení. Pravidelne reprezentuje slovenské divadlo na domácich aj zahraničných festivaloch. Dôležité je, že nejde o žiadnu plánovanú kultúrnu výmenu, ale organizátori festivalov si toto divadlo sami vyberajú na základe osobnej skúsenosti.
Aj ďalšie aktivity Priestoru pre nezávislú kultúru A4 považujeme za hodnotné a nezastupiteľné.
Za mimoriadne významné považujeme aj to, že doteraz bol Priestor pre nezávislú kultúru A4 hojne navštevovaný predovšetkým mladými ľuďmi, ktorým ponúkal vynikajúcu alternatívu na zmysluplné trávenie voľného času. Množstvo mladých ľudí dokázal prostredníctvom umeleckých aktivít, workshopov a festivalov hodnotovo orientovať. Doteraz poskytoval prirodzený priestor aj na medzinárodnú kultúrnu výmenu, realizáciu kvalitných projektov, konferencií atď., ktoré obstáli aj v zahraničnej konkurencii.
Namiesto toho, aby sme takéto priestory a aktivity podporovali tým, že im budeme vytvárať podmienky na rozvoj, ideme ich likvidovať.
Nazdávame sa, že by Ministerstvo kultúry a NOC mali prehodnotiť výsledky konkurzu a rozhodnúť sa pre podporu činnosti združení sústredených v Priestore pre nezávislú kultúru A4, ktoré už roky vykazujú kvalitné umelecké výsledky a sú jednoznačným a originálnym prínosom pre slovenskú kultúru.
Signatári petície:
Anna Grusková
Viliam Klimáček
Roman Polák
Petíciu na changenete podporilo 2048 signatárov.
Verím, že premiéra Delúzie bude na našej domovskej scéne
Ako tvorím - Divadelník a hudobník Ľubomír Burgr
Delúzia je názov najnovšej hry bratislavského divadla SkRAT, ktoré ju na svojej domovskej scéne v A4 - nultom priestore prvýkrát uviedlo pred týždňom. Asi by sa dalo na tomto mieste čakať slovko premiéra, no celkom by to nebola pravda. „Diváci videli tak asi na deväťdesiat percent regulárne predstavenie, bola to len akási jednorazová ukážka, work in progress,“ hovorí režisér Ľubomír Burgr, inak tiež líder hudobnej skupiny Ali ibn Rachid a člen ďalšej alternatívnej kapely Požoň Sentimentál.
„Množstvo akcií v ’á štvorke’ nám neumožnilo dotiahnuť inscenáciu do konca, nemali sme možnosť skúšať toľko, koľko sme potrebovali, hoci už chýbajú prevažne len nejaké technické veci.“ Burgr je aj autorom námetu hry. „Aj tentoraz išlo o kolektívnu tvorbu, jednotlivé situácie sa dotvárali na skúškach, a tak ucelený scenár je dielom všetkých hercov.“
Oficiálna premiéra Delúzie bude vo februári. Burgr verí, že u nich „doma“, o pár dní sa totiž koná súbeh na prevádzkovateľa tohto priestoru. Peripetie s neustále sa opakujúcou hrozbou jeho straty, ako aj s financovaním združenia A4, ktorého je predsedom („už ma ten kolotoč úradovania zomieľa a likviduje“), sú samostatným nekonečným príbehom.
Názov Delúzia sa trochu vymyká z doterajšej vyše desiatky inscenácií, ktoré má SkRAT ako výsostne autorské divadlo v repertoári. Popri niekoľkých názvoch „prozaických“ (Morča, Paranoja, Narodeniny), oznamovacích (Stredná Európa ťa miluje či Smutný život Ivana T.), imperatívne odporúčacom titule Umri, skap a zdochni...! alebo poučujúcom Nemusím veľa, stačí dobre, ktorý sa stal obľúbeným široko použiteľným bonmotom, je Delúzia istým prekvapením.
„Z viacerých významov tohto slova sa k hre viažu hlavne dva - klam a sebaklam, v ich svete sa pohybujú naše postavy,“ hovorí Burgr. „Inscenácia je sledom smutnosmiešnych, poľutovaniahodne dramatických, ale aj absurdne komických situácií, ktoré nám môžu niekoho alebo niečo pripomínať.“ A ešte viac rozširuje posolstvo tohto pojmu a charakter inscenácie citát amerického spisovateľa Roberta M. Pirsiga, ktorý sa SkRAT-u veľmi pozdáva: „Keď trpí na delúziu jedna osoba, volá sa to pomätenosť. Keď trpia na delúziu mnohí ľudia, volá sa to náboženstvo.“
Cena študentskej poroty pre Napichovačov a lízačov na Novej dráme 2011
Na 7. ročníku festivalu Nová dráma / New Drama, ktorý sa konal 16. - 21. 5. 2011 v Bratislave, bola Cena študentskej poroty udelená predstaveniu divadla SkRAT Napichovači a lízači. Grand prix nebola udelená.
V novej absurdnej hre si s divadlom SkRAT rolu Podvodníka s chuťou zahral majster Ján Kupferschmidt!!!
Bol by to pomerne banálny príbeh, keby sa v ňom neobjavila tragikomická postava (zrejme) výtvarníka (jej tragikomičnosť spočíva práve v tom, že si u nej človek ničím nemôže byť istý) Jána Kupferschmidta, v hre vystupujúceho pod (ako sa ukázalo) veľmi príznačným pseudonymom KUFOR.
Skupina ľudí pripravujúcich divadelné predstavenie na báze občianskeho združenia krvopotne zháňa peniaze na svoje produkcie, bojuje s úradmi a úradníkmi a na tejto svojej krížovej ceste stretne práve spomínaného Majstra. Ten ponúkne spoluprácu pri príprave vizuálnej stránky predstavenia a urobia spolu na jeseň prvú veľmi hrubú verziu, ktorú predstavia verejnosti s tým, že všetkých, vrátane predstaviteľov súkromnej nadácie, ktorá poskytla grant, upozornia, že predstavenie bude mať ešte druhú dopracovanú verziu. Všetci zúčastnení to akceptovali s tým, že dostanú, kvôli vyúčtovaniu grantu, peniaze vyplatené dopredu. A tak všetci (herci, hudobníci, technici a podobne) na jar pokračovali bez problémov v práci a doviedli predstavenie do úspešnej podoby. Skutočne pomerne banálny príbeh, nebyť spomínanej postavičky. Majster Kufor totiž nemá banálne príbehy rád a tak sa ten, v ktorom účinkuje, rozhodol poriadne zamotať. Dva týždne pred premiérou, kedy bola na týždeň vyblokovaná sála a odstavený program A4, aby sa mohla nainštalovať scéna a dôsledne pripraviť celý vizuál, si v dokonalom súlade so svojou prezývkou jednoducho zbalil KUFOR. Neochorel, neospravedlnil sa, že by musel odcestovať, alebo niečo podobné, to by bolo asi na výtvarníka jeho formátu príliš primitívne, jednoducho zmizol, ako postava s dokonale vyvinutým zmyslom pre dramatickú situáciu! Bez oznámenia! Bez vysvetlenia! Bez akejkoľvek komunikácie! Bez odpovedí na telefonáty, maily, skype, smsky... Týždeň trvá, kým skupina popri pokračujúcej práci na predstavení a zúfalej snahe dopátrať sa, o čo tu vlastne ide, pochopí, že má do činenia so skutočným majstrom svojho oboru (je zvláštne, že sa obor Oje...ač ešte stále neobjavil v ponuke žiadnej školy napriek tomu, že sa tu pohybuje toľko talentov a niektorí z nich si na tom postavili, iste, aj v dôsledku našej naivity a nepripravenosti na tento fenomén, celkom úspešnú živnosť).
Od tejto chvíle dostáva dej skutočný patafyzicko-kafkovský šmrnc! Za týždeň zostávajúci do premiéry musia tvorcovia začať robiť trojmesačnú robotu prakticky odznova a márne sa snažia o to, aby časť peňazí, ktoré vyplatili K. (naivne si mysliac, že človek holdujúci podobným ideálom (sic) ako oni, predsa nemôže byť až taký O.), K. vrátil a oni mohli nimi vyplatiť tých, ktorí tú robotu naozaj spravili, (čo K. v prvom momente aj sľúbi, ale potom ako správny O. neuskutoční, naopak, začne vyhlasovať, že oje..ný je vlastne on a obviní tvorcov, že hrajú predstavenie v jeho scéne, v tej istej scéne, ktorú nielenže nevymyslel, ale dodnes ani nevidel).
Ostáva konštatovať, že najväčšou devízou hry je poučenie. Je evidentné, že postave s charakterom K., rola O., už v minulosti (ako postupne vychádzalo najavo) príliš zachutila na to, aby sa s rôznym obsadením a v rôznych modifikáciách nepokúšala o jej ďalšie pokračovania. Preto by pre ďalších prípadných nedobrovoľných účinkujúcich v rolách obetí, táto hra mala byť varovaním! Ak kedysi Malá scéna v jednej zo svojich dávnych inscenácií názvom hry upozorňovala: Pozor na Leona!, divadlo SkRAT na ňu nechtiac nepriamo nadväzuje a volá: Nech už sa s ním dostanete do styku akýmkoľvek spôsobom (pretože pole jeho pôsobnosti je prakticky neobmedzené) – Pozor na človeka uvedeného v titulku!!! Je to podvodníK!!!