- 14. apríl 2016 -
- 26. február 2016 -
- 9. apríl 2015 -
- 30. júl 2014 -
- 3. január 2014 -
- 3. január 2014 -
- 13. december 2013 -
- 10. november 2013 -
- 3. november 2013 -
- 24. október 2013 -
- 3. október 2013 -
- 9. august 2013 -
- 18. marec 2013 -
- 16. september 2012 -
- 19. jún 2012 -
- 17. jún 2012 -
- 19. marec 2012 -
- 12. marec 2012 -
- 23. november 2011 -
- 10. október 2011 -
- 5. október 2011 -
- 5. jún 2011 -
- 20. máj 2011 -
- 21. apríl 2011 -
- 4. apríl 2011 -
- 15. marec 2011 -
- 28. február 2011 -
- 18. február 2011 -
- 15. február 2011 -
- 11. február 2011 -
- 1. december 2010 -
- 1. november 2010 -
- 18. október 2010 -
- 29. september 2010 -
- 29. september 2010 -
- 20. september 2010 -
- 10. apríl 2010 -
- 12. február 2010 -
- 20. december 2009 -
- 18. december 2009 -
- 9. september 2009 -
- 10. apríl 2009 -
- 23. apríl 2008 -
- 22. apríl 2008 -
- 4. január 2008 -
- 6. december 2007 -
- 4. december 2007 -
- 20. november 2007 -
- 29. október 2007 -
- 22. jún 2007 -
- 17. máj 2007 -
- 17. január 2007 -
- 15. január 2007 -
- 30. december 2006 -
- 22. november 2006 -
- 22. apríl 2006 -
- 23. december 2005 -
- 15. apríl 2005 -
- 12. máj 2004 -
- 30. december 2003 -

Pokrivené tváre aj masky eštebákov

SkRAT prevetrávaním archívov ŠtB veľký umelecký prievan nenarobil.
Do projektu Divadelnej Nitry Paralelné životy prinieslo divadlo SkRAT hrou Vnútro vnútra silnú tému spracovanú trochu polovičato. Prvá časť  produkcie, ktorú pripravil Ľubomír Burgr, ukázala cez inscenovania kádrových materiálov „ľudskú“ tvár eštebákov. Špecifické herectvo Víta Bedárika, Milana Chalmovského či Vlada Zboroňa parodovalo neľútostný boj o moc prebiehajúci vnútri ŠtB. Oceňujem aj polemiku o dôsledkoch zverejňovania mien agentov, ale jedna komplexne spracovaná téma by bola lepšia než viac nedopracovaných línií.
V druhej časti Paranoia Querulans sme už sledovali príbeh tajne vysväteného kňaza Přemysla Coufala, ktorý svoje pracovné cesty do zahraničia využíval na informovanie exilových kruhov o stave podzemnej cirkvi v Československu.  V roku 1981 ho našli mŕtveho, pričom miera jeho zranení  i stav bytu spochybňujú oficiálnu verziu o samovražde. Coufal spolupracoval s tajnou políciou na ekonomických kauzách,  zároveň ju však zavádzal.  Po odhalení jeho  spojenia s Vatikánom zrejme dostal od ŠtB na výber – buď rozkryje celú tajnú sieť,  alebo zomrie.
Podľa  Ľubomíra Morbachera z Ústavu pamäti národa sa divadlo SkRAT ako žralok zahryzlo do veľkého traumatizujúceho prípadu. Až trikrát bolo totiž jeho vyšetrovanie justíciou zastavené a Generálna prokuratúra ho v roku 1992 odložila do národného archívu na 50 rokov. „Nič na tom nie je vymyslené,“ tvrdí Morbacher.
SkRAT neprišiel s investigatívnou bombou, divadelníci nanovo nekontaktovali ani prokuratúru či cirkevné kruhy. „Nechcel som byť ovplyvnený žiadnou zo strán, nechcem dávať žiadne odpovede,“ vyjadril sa režisér Dušan Vicen. Z predstavenia sa však divák nedozvie veľa ani o samom Coufalovi, ani o tajnej cirkvi. Výrazové prostriedky nepresahovali  bežný „skraťácky“ štandard. Efektne pôsobili predovšetkým masky Natalie Kidy, tento prvok však už poznáme aj z filmu Papierové hlavy Dušana Hanáka. Plátno  zle napnuté na kovovej konštrukcii slúžilo ako podklad na projekcie. Robert Roth, Jana Oľhová a František Kovár v dokrútkach pripomenuli hercov z Hamleta, ktorí dojímajú vinníkov.
Komplikovaná kauza bola zrejme pre SkRAT tvrdým orieškom, adresoval nám akoby len emotívnu výzvu na doštudovanie  si kauzy. Vnútro vnútra by si však nemali nechať ujsť tí,  ktorí si myslia, že 80. roky boli len rokmi pankáčov a céčiek.
„Niekto zakričal svetlo... a bol koniec. Nič sa nekončí, stále to trvá, otázky sú otvorené,“ komentoval Vicen našu nedávnu históriu i vlastnú produkciu, po ktorej sa herci neprišli pokloniť. Divák  odchádza s hrôzou, že ešte aj v 80. rokoch sa diali podobné veci. Vyrovnanie sa s minulosťou nenastalo, zločiny sú už premlčané.


Zuzana Uličianska, SME, 3. 10. 2013

> reakcia Dušana Vicena: Ad: Pokrivené tváre aj masky eštebákov