"Miro sa ma pýta, že čo plánuješ ďalej." Stará dobrá pieseň kapely Ali Ibn Rachid prežila vzkriesenie pri príležitosti úmrtia futbalistu Mira!
Na legitímnej fraške spojenej s prípravami na pohreb spolupracujú traja páni kolegovia z trávnika. Vedia, že o mŕtvych len dobre, ale musia pripustiť, že sviňa je nielen pozostalý. Zrejme aj preto trúchlenie nad spoluhráčom a kamarátom vyvoláva nebývalú chuť odhaliť, ako to vyzerá v nevestinci mužskej duše, ktorý láka svojho návštevníka na pánsky duševný striptíz.
Trojica hercov divadelného zoskupenia SkRAT pod vedením režiséra Dušana Vicena tentoraz zdanlivo nevpustila medzi seba na javisko ženu. Akoby nechcela byť rušená v rozjímaní na mnohoraké spôsoby. Veď sa rozhodla vedome a naplno vypustiť svojho džina a prežiť chvíľu v omamnom, efemérnom oblaku trojjediného šťastia.
Následne ide aj o čosi iné - a nielen s božou pomocou, ktorá sa v takýchto prípadoch núka hádam aj viac ako inokedy. V dialógoch, voľne prepojených do otvoreného mozaikového príbehu životom skúšaných borcov, si zúčastnení špekulanti môžu vďaka civilnej, zemitej, ale nie naivnej divadelnej úprimnosti vyjasniť medzi sebou všeličo vrátane otázky vlastnej smrti.
Ženu si podávajú zo všetkých možných strán, v rôznych rovinách, podobách a polohách. A vôbec pri tom nezabúdajú na seba. Navyše prichádza aj Nový človek (hermafrodit a či mužotetka?), ktorý nemá čo stratiť, priznáva svoje otvorené rany, dobrovoľne čelí smrteľnej nakladačke, a predsa nie je masochistom.
Postavy ženského rodu zastupujú na javisku dve fyzicky výrazné rekvizity: drevená rakva, na ktorej veku si to futbalisti rozdávajú s fľaškou pijatiky. V prítomnosti týchto dvoch spoločníčok vychádza najavo, čo všetko chlapi dokážu: napríklad, spoznávať tajomstvo holej existencie, nachádzať životnú pravdu, veriť v čistý rozum, cítiť ducha doby, alebo prežívať osudový moment. Dokonca sú ochotní dať sa viesť, a to i s rizikom psíčkarského efektu. V každom prípade sú však stále zvedaví, čo s nimi robí žena a jej fenomén.
Divadelní protagonisti si dovolili dozrievať aj v "neživých" a paradoxne pôsobiacich filmových dokrútkach: jedna patrí večne živému Mirovi a jeho tak trochu platonickej láske k futbalovej lopte, druhá všeobecnému blahu, ktoré sa môže odrážať nielen v mužskej, teda futbalistickej predstave o rajskej záhrade plnej hry a dievčenskej nevinnosti.
Že záver pláva dostratena, ani neprekáža. Ako podstatnejšie sa ukazuje, že to, čo sa na javisku deje, má nádych morbídnej, ale životaschopnej masakry, ktorej nechýbajú skúsenosť, vtip a pokora. No a s tým, že sviňa Miro sa na konci nepríde pokloniť, sa, jednoducho, nedá nič robiť.
Divadlo SkRAT: Umri, skap a zdochni...!! l Réžia: Dušan Vicen l Hudba: Marek Piaček, Ľubo Burgr l Účinkujúci a autori textov: Vít Bednárik, Vlado Zboroň, Ľubo Burgr, Dušan Vicen l Kamera: Zuzana Piussi, Dušan Vicen l Strih: Peter Víťaz l Premiéra bola 15. apríla v bratislavskom Nultom priestore A4, ďalšia repríza je dnes o 20.00 h.
