- 14. apríl 2016 -
- 26. február 2016 -
- 9. apríl 2015 -
- 30. júl 2014 -
- 3. január 2014 -
- 3. január 2014 -
- 13. december 2013 -
- 10. november 2013 -
- 3. november 2013 -
- 24. október 2013 -
- 3. október 2013 -
- 9. august 2013 -
- 18. marec 2013 -
- 16. september 2012 -
- 19. jún 2012 -
- 17. jún 2012 -
- 19. marec 2012 -
- 12. marec 2012 -
- 23. november 2011 -
- 10. október 2011 -
- 5. október 2011 -
- 5. jún 2011 -
- 20. máj 2011 -
- 21. apríl 2011 -
- 4. apríl 2011 -
- 15. marec 2011 -
- 28. február 2011 -
- 18. február 2011 -
- 15. február 2011 -
- 11. február 2011 -
- 1. december 2010 -
- 1. november 2010 -
- 18. október 2010 -
- 29. september 2010 -
- 29. september 2010 -
- 20. september 2010 -
- 10. apríl 2010 -
- 12. február 2010 -
- 20. december 2009 -
- 18. december 2009 -
- 9. september 2009 -
- 10. apríl 2009 -
- 23. apríl 2008 -
- 22. apríl 2008 -
- 4. január 2008 -
- 6. december 2007 -
- 4. december 2007 -
- 20. november 2007 -
- 29. október 2007 -
- 22. jún 2007 -
- 17. máj 2007 -
- 17. január 2007 -
- 15. január 2007 -
- 30. december 2006 -
- 22. november 2006 -
- 22. apríl 2006 -
- 23. december 2005 -
- 15. apríl 2005 -
- 12. máj 2004 -
- 30. december 2003 -

Delúzia – s predstavivosťou Divadla SkRAT o falošných predstavách

Na premiéru hry Delúzia – v zajatí nepokojnej mysle pozvalo Divadlo SkRAT divákov do svojho nového bratislavského domova - do budovy obchodného domu Dunaj. Už názov inscenácie napovedá, že pôjde o čosi nevšedné. Delúzia je falošná predstava, a ako dobre vieme, na súčasného človeka pôsobia svety pomyselných predstáv sústavne. Žije v nich. Autorský projekt hercov v réžii Ľuba Burgra ponúka divákom realitu v krátkych obrazoch, podobných televíznym spotom.

Tmavá scéna spolu s kostýmami pôsobí staro a zničene. Neónové nápisy zúfalo blikajú. Staré haraburdy sa vŕšia v strede javiska a evokujú ohnisko zo stretávky bezdomovcov. Červené svetlo v pozadí bliká ako pri prepínaní tv-kanálov.

Pred zrakmi divákov sa odohrávajú podivné udalosti. Traja „sliediči“ ďalekohľadom pozorujú divákov, alebo možno ešte čosi za nimi. Nemohra sa strieda s krátkymi slovnými skečmi, ktoré majú humorný, ale aj tragický nádych. Tu bez slov vychádza mladá žena v kombiné s nákupným košíkom. Pomaly sa prechádza po priestore. Pôsobí veľmi krehko a umelo. Sliedivo, no nenápadne ju pozorujú traja muži „zo zlej kriminálky“. Niečo tu nesedí, a predsa to fascinuje.

V inom obraze prosí pacient o liek, ktorým získa nový život. Doktor nevie, čo by to malo byť. No ostal posledný liek B16, ku ktorému nemocný ako bonus dostane aj duchovný rast.

Záver sa vracia k úvodnej atmosfére, iba scéna je prekrytá trblietavými látkami. Zjavuje sa „Boh“ – ten televízny, internetový, alebo aký len chcete. Obstúpia ho postavy v modrých košeliach ako z psychiatrického oddelenia. Všetci sú zahalení do zrniaceho svetla. Ponúkajú nové náboženstvo, nový význam. A s výkrikom „Haleluja!“ nastane tma.

Postavy na javisku sú ploché nielen charakterom, ale aj výzorom. Inscenácia v slede obrazov sa stáva jednou myšlienkovou reťazou. Divadlo SkRAT prelína skutočnosť s televíznou fikciou, ktorá postupne víťazí nad realitou samotnou. A pýta sa – čo je pre nás náboženstvom? Sme ochotní vykričať svoju vieru? Alebo sa len skrývame za či pred obrazovku?

Zuzana Šnircová, Pravda, 17. 3. 2012