Úvod Divadelnej Nitry sa upínal hlavne na udeľovanie Cien Dosky. No cez víkend festival ponúkol aj niekoľko zaujímavých predstavení.
Slávnostný piatkový večer na festivale Divadelná Nitra, kde sa odovzdávali Dosky, bol poňatý v „záchranárskom“ štýle. Ironicky tak narážal na výzvy o záchrane kritiky, ktoré predchádzali tento rok udeľovaniu cien.
Okrem tradičných drevených Dosiek s kovovým štítkom boli víťazi ovenčení aj oranžovou záchrannou vestou. Na javisku tak vytvorili pomyselnú posádku, ktorá na záchrannej plti predstavovala to najlepšie z nášho divadla. Prázdna stolička čakala len na Roberta Rotha, ktorý si cenu neprišiel prevziať (rovnako ako pri predošlom ocenení za Hamleta). V telefonickom zázname iba zagratuloval kolegyni Edit Borsovej, k svojej neúčasti sa však nevyjadril. K slovu sa nedostala ani väčšina ocenených, moderátori Richard Stanke a Marián Čekovský sa až príliš sústredili na vlastný part – víťazom neposkytli priestor ani mikrofón, aby sa k svojmu úspechu vyjadrili či poďakovali.
Originálne a veselo
Veľké očakávanie vyvolávala experimentálna dráma súboru okolo režiséra Dmitrija Krymova Opus č. 7, o ktorom sa šírili dobré chýry o jeho inovatívnom, predovšetkým silne vizuálnom inscenovaní. Priniesol výtvarne silné a emotívne pôsobivé spracovanie bolestných tém – totalitného režimu a tragédie vyvražďovania židov. Herečka Anna Siňakinová sa neuveriteľne vnorila do postavy hudobného skladateľa Šostakoviča. Predstavenie ukázalo jednu z najoriginálnejších podôb súčasného divadla.
Medzi lákadlá tohto ročníka určite patril aj budapeštiansky súbor Bélu Pintéra, ktorý s úspechom hosťoval na festivale v roku 2007. „Vidiecka telenovela“ Špina je Pintérova aktuálna hra, ktorú napísal, zrežíroval aj si v nej sám zahral. Príbeh dvojice, ktorá si adoptuje dve dievčatá, z toho jedno rómske, sa prelína s príbehom ochotníckeho vidieckeho divadla. Extrémizmus a rómska problematika sú tu tlmočené s veľkou dávkou humoru a zahalené do hravej podoby, ktorá dôsledne využíva inšpirácie z gýmešskej ľudovej piesňovej tvorby.
Domáce hviezdy
Divadlo Skrat s nonverbálnym predstavením Mŕtve duše priliehavo zapadlo do festivalového podtitulu Out of normal. Mnohé obrazy, ktoré predvádza, sú nám síce povedomé ako naše vlastné každodenné rutinné úkony, no ich opakovaním sa nám odhaľuje bezútešnosť nášho života. Presným vyhmataním anomálií a nenormalít sa stáva podobenstvom toho, akú prázdnotu žijeme a aké zameniteľné sú osudy jednotlivcov, zanikajúce a spájajúce sa v beztvarej sivej mase anonymného sídliska.
Festivalovým bonusom bola inscenácia Orfea a Eurydiky Opery SND, ktorá sa vlani stala najlepšou inscenáciou sezóny. Diváci si na ňu mohli v sobotu odskočiť do Bratislavy a dotvoriť si tak kompletný pohľad na rôzne súčasné divadelné žánre, a zároveň pozorovať, kam sa uberajú nové inscenačné trendy aj v oblasti opery. Koprodukčný projekt varšavskej a bratislavskej opery kritika označila za prelomové dielo, aké sa len ojedinele vyskytuje v našich končinách. Atraktívnou scénografiou Borisa Kudličku sa inscenácia priblížila divákovi na maximum a oživila antický mýtický príbeh cez príbeh dnešného človeka.
Hoci sa festival dnes večer končí, ešte stále môžete vidieť slovenské i svetové divadlo v lákavých podobách. Dvomi Doskami ovenčený HollyRoth je v programe o 16.30 a 21.00. Bodkou za festivalom bude poľská inscenácia Samsara Disco, ktorá skĺbi dve predlohy - Čechovovho Ivanova so Životom hmyzu Viktora Pelevina.
