(úryvok)
Čo stálo za to
Medzi inscenácie, ktoré možno označiť za hodné pozornosti, patrí rozhodne ostatný kus divadla Skrat Napichovači a lízači. Po inscenácii Mŕtve duše prichádza súbor s novým divadelným tvarom, ktorý právom môžeme považovať v slovenskom divadelnom kontexte za pokračovateľa tradície divadelnej dekompozície, s ktorou prišiel Blaho Uhlár. Napichovači a lízači prinášajú moderný pohľad na tradíciu slovenského folklóru. Ide o žánrové obrázky reálnej každodennosti, bez ambície o výraznejšiu divadelnú výpoveď. A v tom tkvie čaro inscenácie, ktorá sa nesnaží o umelecký a spoločenský presah, ale provokuje skromnou ale účinnou divadelnosťou, ktorá na prvý pohľad nesie znaky prísnej civilnosti, no v podstate ide o pomerne výraznú štylizáciu.
