- 14. apríl 2016 -
- 26. február 2016 -
- 9. apríl 2015 -
- 30. júl 2014 -
- 3. január 2014 -
- 3. január 2014 -
- 13. december 2013 -
- 10. november 2013 -
- 3. november 2013 -
- 24. október 2013 -
- 3. október 2013 -
- 9. august 2013 -
- 18. marec 2013 -
- 16. september 2012 -
- 19. jún 2012 -
- 17. jún 2012 -
- 19. marec 2012 -
- 12. marec 2012 -
- 23. november 2011 -
- 10. október 2011 -
- 5. október 2011 -
- 5. jún 2011 -
- 20. máj 2011 -
- 21. apríl 2011 -
- 4. apríl 2011 -
- 15. marec 2011 -
- 28. február 2011 -
- 18. február 2011 -
- 15. február 2011 -
- 11. február 2011 -
- 1. december 2010 -
- 1. november 2010 -
- 18. október 2010 -
- 29. september 2010 -
- 29. september 2010 -
- 20. september 2010 -
- 10. apríl 2010 -
- 12. február 2010 -
- 20. december 2009 -
- 18. december 2009 -
- 9. september 2009 -
- 10. apríl 2009 -
- 23. apríl 2008 -
- 22. apríl 2008 -
- 4. január 2008 -
- 6. december 2007 -
- 4. december 2007 -
- 20. november 2007 -
- 29. október 2007 -
- 22. jún 2007 -
- 17. máj 2007 -
- 17. január 2007 -
- 15. január 2007 -
- 30. december 2006 -
- 22. november 2006 -
- 22. apríl 2006 -
- 23. december 2005 -
- 15. apríl 2005 -
- 12. máj 2004 -
- 30. december 2003 -

Absurdita justície

Arogantní sudcovia s bielymi goliermi, holými pupkami a čiernou páskou cez oči vstupujú na sivú scénu plnú lietacích dverí, v ktorých sa odrážajú ich postavy ako v zrkadle. 
Svoj odraz si však nevšímajú a ďalej filozofujú o spravodlivosti, morálke a pravde. Muži a ženy na dôležitých pozíciách vedú absurdné súdne spory a disciplinárne konania, no väčšinou sa sami medzi sebou nevedia dohodnúť. Obyčajný človek z davu ich nielenže nezaujíma, ale do elitnej spoločnosti sa môže dostať, len ak je nejako zaangažovaný, teda obvinený. Od začiatku je jasné, že aktuálna téma súdnictva, ktorú si vo svojej najnovšej hre zobralo na mušku bratislavské divadlo Skrat, nie je jednoduchá. Obavy, ako sa tvorivému tímu podarí zo súčasnej negatívne vnímanej justície a škandálov zožierajúcich slovenskú spoločnosť vydolovať humor, najmä pokiaľ ide o hranice, sú prirodzené. Napriek tomu sa to pod režisérsku taktovkou Dušana Vicena v mnohých obrazoch predstavenia s názvom Proces procesu procesom podarilo. Divák sa smeje potichu, lebo celková atmosféra doplnená hudbou a projekciami Boha, sochami spravodlivosti či odsúdenými je ponurá. Zarezonuje najmä metafora muža, ktorému kvôli nezaplatenému telefónnemu účtu hrozí exekúcia na jeho telo. Duša sa jednoducho podľa zákona musí vysťahovať. Čiernohumorná mozaika príbehov a osudov zasadená do súčasnosti, voľne inšpirovaná slávnym románom Franza Kafku Proces, nedáva odpovede ani východiská z labyrintu „slovenskej spravodlivosti“, poukazuje len na absurdnosť a bezmocnosť človeka.

Lucia Fričová, Profit, 18. 3. 2013