Arogantní sudcovia s bielymi goliermi, holými pupkami a čiernou páskou cez oči vstupujú na sivú scénu plnú lietacích dverí, v ktorých sa odrážajú ich postavy ako v zrkadle.
Svoj odraz si však nevšímajú a ďalej filozofujú o spravodlivosti, morálke a pravde. Muži a ženy na dôležitých pozíciách vedú absurdné súdne spory a disciplinárne konania, no väčšinou sa sami medzi sebou nevedia dohodnúť. Obyčajný človek z davu ich nielenže nezaujíma, ale do elitnej spoločnosti sa môže dostať, len ak je nejako zaangažovaný, teda obvinený. Od začiatku je jasné, že aktuálna téma súdnictva, ktorú si vo svojej najnovšej hre zobralo na mušku bratislavské divadlo Skrat, nie je jednoduchá. Obavy, ako sa tvorivému tímu podarí zo súčasnej negatívne vnímanej justície a škandálov zožierajúcich slovenskú spoločnosť vydolovať humor, najmä pokiaľ ide o hranice, sú prirodzené. Napriek tomu sa to pod režisérsku taktovkou Dušana Vicena v mnohých obrazoch predstavenia s názvom Proces procesu procesom podarilo. Divák sa smeje potichu, lebo celková atmosféra doplnená hudbou a projekciami Boha, sochami spravodlivosti či odsúdenými je ponurá. Zarezonuje najmä metafora muža, ktorému kvôli nezaplatenému telefónnemu účtu hrozí exekúcia na jeho telo. Duša sa jednoducho podľa zákona musí vysťahovať. Čiernohumorná mozaika príbehov a osudov zasadená do súčasnosti, voľne inšpirovaná slávnym románom Franza Kafku Proces, nedáva odpovede ani východiská z labyrintu „slovenskej spravodlivosti“, poukazuje len na absurdnosť a bezmocnosť človeka.
