Bratislavské divadlo SkRAT uvádza dnes večer premiéru inscenácie Narodeniny. Úplne náhodou sa jeho protagonisti ocitnú v ten istý deň aj na filmovom plátne. Medzinárodný filmový festival Bratislava uvádza v bloku Slovenské filmy ich Lásku v réžii Dušana Vicena.
Od pôvodnej koncepcie predstavenia s pracovným názvom Sebe, milovanej, inšpirovanom Vladimirom Majakovským, sa súbor podľa slov jedného z protagonistov Dušana Vicena ani veľmi neodklonil. Pôvodne s ním prišla herečka a speváčka Inge Hrubaničová a spolu so súborom začali v rozhovoroch, konfliktoch a situáciách odkrývať takzvaný spoločný životný pocit.
Pod írskou nadvládou
Karty citlivo vnímaného autorstva tohto súboru zamiešal istý Christopher Mc Key. Nová inscenácia dostala názov Narodeniny a javisko bratislavského A4 – Nultého priestoru tentoraz namiesto Dušana Vicena, Ľuba Burgra, Milana Chalmovského, Inge Hrubaničovej a Zuzany Piussi ovládnu Stanley, Matthew, Frankie, Catherine a Vivian.
Na otázku, či pôjde o mystifikáciu, Dušan Vicen odpovedá, že s mladým írskym dramatikom sa stretli na festivale politického divadla v Ľubľane.
Veľmi sa mu vraj páčila inscenácia Stredná Európa ťa miluje, s ktorou tam súbor vystúpil. A tak mu ponúkol svoju hru.
„Tvrdil, že by nám témou a jazykom bola určite veľmi blízka,“ hovorí Vicen. „My sme mu vysvetľovali, že pracujeme iba s vlastnými textami, ale keď sme si hru prečítali, šokovala nás podobnosť s tým, čo pripravujeme. Povedali sme si, že ak máme niekedy predsa len hrať hru iného autora, tak potom určite túto.“
Realizácia najnovšej inscenácie však podľa tvorcov ostáva stále kolektívnym dielom.
Zorro pomstiteľ
Dnešnú účasť SkRAT–u na MFF Bratislava v rámci bloku Slovenské filmy umožnila scéna zo staršej inscenácie Nemusím veľa, stačí dobre. Ide o výstup, v ktorom manželia riešia svoju vzťahovú krízu stretnutím na bizarnom rande v istej hotelovej izbe.
Členovia divadla sa rozhodli nakrútiť film Láska (Krátky film o Zorrovi) nielen preto, že majú radi tento druh umenia. Čoraz viac si uvedomujú, že divadlo je síce krásna, ale prchavá záležitosť. Keď sa predstavenie odohrá poslednýkrát, zostávajú po ňom len spomienky, ktoré postupne blednú, zvlášť na Slovensku, kde podľa nich odbornej reflexii vládnu zvláštne zákony.
„Zatiaľ čo u našich susedov televízia pravidelne mapuje dianie v divadlách, u nás sa s biedou vysiela raz za mesiac relácia, ktorú si jej tvorcovia, teda tvorkyne, sprivatizovali na propagáciu vlastných projektov,“ myslí si Vicen, režisér filmu.
Eva Andrejčáková, SME, 4. 12. 2007