- 14. apríl 2016 -
- 26. február 2016 -
- 9. apríl 2015 -
- 30. júl 2014 -
- 3. január 2014 -
- 3. január 2014 -
- 13. december 2013 -
- 10. november 2013 -
- 3. november 2013 -
- 24. október 2013 -
- 3. október 2013 -
- 9. august 2013 -
- 18. marec 2013 -
- 16. september 2012 -
- 19. jún 2012 -
- 17. jún 2012 -
- 19. marec 2012 -
- 12. marec 2012 -
- 23. november 2011 -
- 10. október 2011 -
- 5. október 2011 -
- 5. jún 2011 -
- 20. máj 2011 -
- 21. apríl 2011 -
- 4. apríl 2011 -
- 15. marec 2011 -
- 28. február 2011 -
- 18. február 2011 -
- 15. február 2011 -
- 11. február 2011 -
- 1. december 2010 -
- 1. november 2010 -
- 18. október 2010 -
- 29. september 2010 -
- 29. september 2010 -
- 20. september 2010 -
- 10. apríl 2010 -
- 12. február 2010 -
- 20. december 2009 -
- 18. december 2009 -
- 9. september 2009 -
- 10. apríl 2009 -
- 23. apríl 2008 -
- 22. apríl 2008 -
- 4. január 2008 -
- 6. december 2007 -
- 4. december 2007 -
- 20. november 2007 -
- 29. október 2007 -
- 22. jún 2007 -
- 17. máj 2007 -
- 17. január 2007 -
- 15. január 2007 -
- 30. december 2006 -
- 22. november 2006 -
- 22. apríl 2006 -
- 23. december 2005 -
- 15. apríl 2005 -
- 12. máj 2004 -
- 30. december 2003 -

Napichovači, lízači a grantovači

Najnovšia inscenácia bratislavského súboru SkRAT mala prejsť od prvého uvedenia v novembri minulého roku zmenami. Jej tvorcovia ju uviedli nanovo, ako avizovali. Keďže retardovaný grantový systém v slovenskej kultúre spôsobuje, že finančné príspevky sa v danom roku prideľujú na poslednú chvíľu (ak sa vôbec nejaké pridelia), iná možnosť ako premiérovať stále nedokončené dielo ani neexistuje. Typ autorského divadla to nesie dobre.
Hra Napichovači a lízači má upravené dialógy niektorých hercov, ktoré pridali na charakteristike ich postáv. Inscenácia dostala nový výzor v podobe výtvarne skvelo zvládnutej scény (len škoda, že si ešte viac nezahral nápaditý bežiaci pás). Kostýmy sa tematicky zjednotili, vynikla výborná hudba v spojení s videoprojekciou. Výprava mala jednoducho šmrnc, podčiarkujúc fádny, čiernobiely svet firemných kultúr, ktoré z človeka robia robotickú obludu. Absurdnosti korporátnej identity sú vykreslené hrozivo až katastroficky.
Téma nesie už sama v sebe istý chladný náboj. Ten cítiť. Dialógy sú šťavnaté a vtipné, no atmosféra ich prebíja, groteska však rozhodne nie je mŕtva. Ide o poctivý divadelný počin, zručne hĺbajúci nad aktuálnymi existenciálnymi problémami, s ktorými sa spoločnosť nedokáže vyrovnať. Zabavíte sa, a možno sa tam aj uvidíte.

 

Eva Andrejčáková, SME, 17. 2. 2011