- 14. apríl 2016 -
- 26. február 2016 -
- 9. apríl 2015 -
- 30. júl 2014 -
- 3. január 2014 -
- 3. január 2014 -
- 13. december 2013 -
- 10. november 2013 -
- 3. november 2013 -
- 24. október 2013 -
- 3. október 2013 -
- 9. august 2013 -
- 18. marec 2013 -
- 16. september 2012 -
- 19. jún 2012 -
- 17. jún 2012 -
- 19. marec 2012 -
- 12. marec 2012 -
- 23. november 2011 -
- 10. október 2011 -
- 5. október 2011 -
- 5. jún 2011 -
- 20. máj 2011 -
- 21. apríl 2011 -
- 4. apríl 2011 -
- 15. marec 2011 -
- 28. február 2011 -
- 18. február 2011 -
- 15. február 2011 -
- 11. február 2011 -
- 1. december 2010 -
- 1. november 2010 -
- 18. október 2010 -
- 29. september 2010 -
- 29. september 2010 -
- 20. september 2010 -
- 10. apríl 2010 -
- 12. február 2010 -
- 20. december 2009 -
- 18. december 2009 -
- 9. september 2009 -
- 10. apríl 2009 -
- 23. apríl 2008 -
- 22. apríl 2008 -
- 4. január 2008 -
- 6. december 2007 -
- 4. december 2007 -
- 20. november 2007 -
- 29. október 2007 -
- 22. jún 2007 -
- 17. máj 2007 -
- 17. január 2007 -
- 15. január 2007 -
- 30. december 2006 -
- 22. november 2006 -
- 22. apríl 2006 -
- 23. december 2005 -
- 15. apríl 2005 -
- 12. máj 2004 -
- 30. december 2003 -

Kultúrne tipy: Stredná Európa ťa miluje alebo Pešo do Jeruzalema

Stredná Európa ťa miluje
Divadlo/A4 Nultý priestor Bratislava, 20.00

Prvá inscenácia z tmavej pivnice sa stále drží v repertoári divadla SkRAT.

Keby sme si každý deň mohli povedať, že nás Európa miluje, možno by sme boli psychicky zdravší. Bratislavský súbor SkRAT o tom rozmýšľal už pred jedenástimi rokmi. V tom čase Slovensko práve vstupovalo do Európskej únie. Hoci touto témou vtedy mnohí žili, s divadlom to veľmi nesúviselo. Napriek tomu vznikla inscenácia Stredná Európa ťa miluje. A veľmi čarovná.

Pravdu povediac, súbor SkRAT v tom čase ešte neexistoval. Jeho dnešní členovia boli vtedy bývalými členmi divadla Stoka, ktoré sa pár rokov predtým rozpadlo. Viacerí z nich sa naďalej stretávali, navštevovali a hoci mali za sebou veľkú a pomerne dlhú tvorivú etapu, postupne sa v nich opäť začal ozývať pretlak nových nápadov. Neubránila sa im herečka Inge Hrubaničová ani herec Vlado Zboroň. V tom čase sa zblížili s divadelníkmi Dušanom Vicenom a Vítom Bednárikom z trnavského súboru Disk. Keďže bývali blízko seba, po večeroch začali vymýšľať, písať a nahrávať vlastné texty.

„Spočiatku som nemal chuť robiť divadlo, cítil sa vyhorený a bez inšpirácie, no zrazu to opäť fungovalo. Cítili sme sa oslobodení od minulosti. Už sme nad ňou nenariekali, nenadávali sme na ňu, akosi prirodzene sme cítili, že chceme skúsiť ísť vlastnou cestou,“ spomína na toto obdobie Vlado Zboroň. Na nikoho sa neviazali, nemali žiadne ambície, nikoho o nič nežiadali. Bolo im spolu nielen príjemne, ale aj tvorivo. Urobili si divadlo tak, ako chceli, vymysleli nenákladnú výpravu, a kým inscenáciu naskúšali, Zboroň upravil vo svojom domčeku na Jelenej ulici pivnicu, kde vybudovali jednoduchú scénu. Pozvali najbližších kamarátov a urobili malú premiéru. Čo čert nechcel, ľudia začali byť zvedaví. Klasicko-avantgardná, nepoliticko-politická, folklórno-brutálna komédia v duchu šialenej jazdy do temných hlbín stredoeurópskej duše oslovovala postupne ďalších a keď sa neskôr súbor SkRAT sformoval a získal svoj priestor, stala sa súčasťou repertoáru a drží sa v ňom dodnes. Všimol si ju aj prestížny festival Divadelná Nitra, niektorí kritici ju dodnes označujú za jednu z najlepších inscenácií, ktoré tu po roku 1989 vznikli. A pritom nie je titulom odsúdeným osloviť iba zopár intelektuálov.

Eva Andrejčáková, SME, 19. 5. 2015