Ak patríte medzi tých, ktorí sa chcú ísť do divadla zasmiať a oddýchnuť si, pravdepodobne vám toto jeden a pol hodinové predstavenie sadne. Nemusíte sa pritom ľakať lacného humoru, ktorému chýba pointa, pretože v prípade divadla SKRAT sa jeho tvorcom podarilo spojiť jednoduché a zrozumiteľné s vtipným a originálnym.
V deviatich scénkach, ktorých hlavnými predstaviteľmi sú traja futbaloví hráči, je divák konfrontovaný s krčmovou, zato ľudsky úprimnou filozofiou. Od úvodnej scény, v ktorej sa trojica protagonistov lúči s mŕtvym kamarátom a svojským spôsobom spomína na jeho dobré a zlé stránky, cez hudobné vložky (napr. „Filadelfia“ pieseň o Zemi), až po voľne interpretovateľné vsuvky typu obraz 7. s podtitulom „Vychádzkári“, sa príbeh voľne vinie po línii myšlienkových pochodov pánov v stredných rokoch (cca štyridsiatnikov), frustrovaných zo svojich manželiek a života vôbec. (Nie som síce muž a nemám ani štyridsať, ale viem si živo predstaviť, do akej miery sa mnohí starší páni z obecenstva stotožnili s osudmi hlavných hrdinov.) Je ťažké určiť odkiaľ a kam smeruje hlavná dejová zápletka a hľadanie vnútorných súvislostí pravdepodobne tiež nie je to najdôležitejšie. Skôr ide o to, nebrať život príliš vážne, no na druhej strane neprehliadať to dôležité.
Text, ktorý je výsledkom dodatočne zaznamenaných improvizovaných dialógov, okrem iného obsahuje množstvo odkazov na myšlienky veľkých filozofov a citácií z Biblie. Práve vďaka tomu, že z úst obyčajných ľudí, partie kamarátov, čo si radi vypijú a pokecajú o pekných mladých babách, nepôsobia strojene, majú možno väčšiu šancu u divákov nakoniec zarezonovať. (Napríklad v 5. obraze s názvom „Nový človek“ je množstvo trefných poznámok na tému rozmanitosti ľudí a ich práva byť iným ako šablónová väčšina.)
Úskalím produkcií tohto typu býva väčšinou stereotypnosť jednotlivých obrazov a postupné strácanie tempa. Tentoraz autori projektu neprešvihli moment, kedy treba prestať, aby sa následné scénky nestali len slabším odvarom predchádzajúcich, bez výhľadu na dôstojný koniec. Trochu nečakaná záverečná scéna sa odohráva prostredníctvom videoprojekcie. Nadhodené témy necháva otvorené, nech si o nich divák pouvažuje (prípadne nepouvažuje) sám, ak bude chcieť.
Autori textu a účinkujúci: Vito Bednárik, Ľubo Burgr, Dušan Vicen, Vlado Zboroň.
Réžia: Dušan Vicen.
