Bratislavské divadlo SkRAT pracuje výlučne s vlastnými textami, ktoré vznikajú v priebehu skúšobného procesu. Vo svojich hrách reflektuje existenčné pocity tridsiatnikov a štyridsiatnikov, a to aj v kontexte súčasných spoločenských fenoménov. Svoju aktuálnu inscenáciu situovalo do prostredia korporácie, v ktorej sú nadčasy samozrejmosťou, vymývanie mozgov s cieľom vyššieho výkonu každodenným rituálom a kokaínové excesy dôsledkom nadmerného pracovného zaťaženia. Odcudzenosť, slabošstvo a egoizmus v medziľudských vzťahoch zdôrazňuje sterilná scéna, elektronická hudba, ako aj chladné počítačové projekcie. Inscenácia je komponovaná ako sled obrazov, ktoré však spejú k jednotnému vyvrcholeniu. Nechýba jej tradičný "skratový" humor - raz absurdný, následne ironický, inokedy hrubozrnný. Ad absurdum je dohnaná napríklad situácia na toalete, kde nájdu dve atraktívne manažérky nadrogovaného kolegu. Po chvíli si k nemu líhajú, aby podľa úmernosti výšky odhadli jeho potenciál na vzťah. Domov si ho chcú odviezť pomocou vozíka. Aby im ho medzičasom nikto neukradol, označia si ho ceduľkou "Reservé". Záverečný titulok "Arbeit macht frei" síce pôsobí trochu sprofanovane, ale situáciu, v ktorej sa manažéri, ale aj radoví zamestnanci stávajú obeťami systému a vlastných ambícií, vystihuje presne!
