- 14. apríl 2016 -
- 26. február 2016 -
- 9. apríl 2015 -
- 30. júl 2014 -
- 3. január 2014 -
- 3. január 2014 -
- 13. december 2013 -
- 10. november 2013 -
- 3. november 2013 -
- 24. október 2013 -
- 3. október 2013 -
- 9. august 2013 -
- 18. marec 2013 -
- 16. september 2012 -
- 19. jún 2012 -
- 17. jún 2012 -
- 19. marec 2012 -
- 12. marec 2012 -
- 23. november 2011 -
- 10. október 2011 -
- 5. október 2011 -
- 5. jún 2011 -
- 20. máj 2011 -
- 21. apríl 2011 -
- 4. apríl 2011 -
- 15. marec 2011 -
- 28. február 2011 -
- 18. február 2011 -
- 15. február 2011 -
- 11. február 2011 -
- 1. december 2010 -
- 1. november 2010 -
- 18. október 2010 -
- 29. september 2010 -
- 29. september 2010 -
- 20. september 2010 -
- 10. apríl 2010 -
- 12. február 2010 -
- 20. december 2009 -
- 18. december 2009 -
- 9. september 2009 -
- 10. apríl 2009 -
- 23. apríl 2008 -
- 22. apríl 2008 -
- 4. január 2008 -
- 6. december 2007 -
- 4. december 2007 -
- 20. november 2007 -
- 29. október 2007 -
- 22. jún 2007 -
- 17. máj 2007 -
- 17. január 2007 -
- 15. január 2007 -
- 30. december 2006 -
- 22. november 2006 -
- 22. apríl 2006 -
- 23. december 2005 -
- 15. apríl 2005 -
- 12. máj 2004 -
- 30. december 2003 -

Opera v alternatívnom divadle

(úryvok)

Viac významových vrstiev a podnetov pre výklad prináša Burgrova opera Smrť v kuchyni. Má podtitul „prvá bulímistická opera“. Burgr sa v tomto diele pokúsil o prenesenie princípov autorského divadla do sféry opery. Zdanlivo ide o nezlučiteľné veci. Tvorcom Smrti v kuchyni sa však toto prenesenie princípov podarilo. Spiritus agens tejto inscenácie, Ľubomír Burgr, o tom hovorí: „Zaujímal ma skôr proces vzniku opery, keď na začiatku niet ničoho a herci spolu so spevákmi vstupujú do tvorby inscenácie, ktorá je autorská“. Smrť v kuchyni je operou o prízemnosti povaľačského panelákového života, o životných stereotypoch, o únave, ktorá nastáva vo vzťahoch medzi ľuďmi, o živote bez ambícií a ideálov, respektíve o živote, kde hlavné ambície a ideály smerujú k naplneniu elementárnych túžob a pudov.

Za banalitou, ktorá je v Burgrovej opere stvárnená realisticky absurdne, sa však otvára priestor na riešenie závažnejších otázok - k tým patrí, napríklad, hľadanie osudovej ženy. Jej metamorfózy v opere idú od obrazu znechutenej a primitívnej ženy, ktorá sa zaujíma len o stupídny telefonický rozhovor s kamarátkou a o varenie kapusty, (so svojím manželom stratili schopnosť akejkoľvek vecnej či zmysluplnej komunikácie), cez obraz prostitútky či sexuálne neviazanej ženy, až po obraz akejsi femme fatale, ktorá je schopná muža stiahnuť do temnôt a hlbín. Opera sa totiž končí citáciou árie z Dvořákovej Rusalky: Proč volal jsi mne v náruč svou. Spieva ju Lenka Brázdiliková.

Je zaujímavé, ako záver opery, citácia z diela klasika, ktorá okrem iného pôsobí ako kontrast oproti malosti deja a jednoduchosti hudby, môže zmeniť chápanie celého posolstva diela. Na premiére Smrti v kuchyni na jar roku 2001 totiž iná interpretka (Mária Henselová) spievala na záver jednu z Mahlerových Piesní o mŕtvych deťoch. Uprostred výstupu symbolizujúceho malosť bezambiciózneho a bezcieľneho života prinesú maličké dieťa, ktoré chovajú v krabici od topánok. Pripomenutie smrti dieťaťa v záverečnej piesni tematizuje celkom iné vrstvy v posolstve opery. Záver tak zostáva otvorený a práve voľba citovanej hudby určujúcim spôsobom naznačí, ktoré myšlienkové súvzťažnosti chceli tvorcovia na konkrétnom predstavení zvýrazniť. Burgr a jeho kolektív spolupracovníkov tak chápu operu v duchu postmodernizmu ako otvorené dielo. A táto otvorenosť v závere vhodne korešponduje s inou otvorenosťou opery, ktorá vznikla kolektívnou autorskou prácou.

Inscenačná podoba Smrti v kuchyni sa zakladala na protiklade naturalistického javiskového stvárnenia (postavy v spodkoch, slipoch, županoch, erotické vyzliekanie dámskych nohavičiek, konzumácia klobás, ktoré svojou autentickosťou šíria v divadle charakteristický pach, popíjanie piva, zapnutý televízor atď.) a štylizácie zvukovej podoby (recitatívny i ariózny spev, spev profesionála s operným školením a amatéra, protiklad hovoriacich a spievajúcich postáv, v časti opery sa zvuková podoba - hovorené dialógy - interpretuje zo záznamu a herci k tomu vytvárajú akúsi ilustratívnu nemohru, záverečná „hlboká a vážna“ hudba). Z tohto protikladu rastie aj inscenačná poetika založená na náhlych zvratoch, kontrastoch a na substitúcii opernej vznešenosti banalitou a absurditou.

Zo Smrti v kuchyni, podobne ako i z Matejovej opery, bolo cítiť, že jej tvorcovia sú názorovo stmeleným tímom.

Miloslav Blahynka: Eseje o opere, Slovenská teatrologická spoločnosť a Vysoká škola múzických umení, Bratislava 2006