Názor
Z finančných dôvodov a zhoršením vzťahov sa po roku 2000 rozpadlo Divadlo Stoka. Vzniklo Združenie pre súčasnú operu, neskôr Divadlo SkRAT, ktoré sa sústreďuje okolo osobnosti Ľubomíra Burgra, a Združenie MED, ktorého tvorivým vodcom je Laco Kerata. Stoka pod vedením Blaha Uhlára a s obmeneným súborom v súčasnosti bojuje s problémom priestorov.
Divadlo SkRAT pôsobí v bývalom Vysokoškolskom klube, známom Véčku, dnes A4 – nultý priestor. Prvé réžie Ľuba Burgra Hrádza (2000), Okná, brehy, pozostalosti (2000) a Čo bude zajtra (2001) rozvíjali typické stokárske témy (kríza komunikácie, identity, hľadanie lásky, samota). V začiatkoch súbor aj hrával v priestoroch Stoky. Novšia produkcia Divadla SkRAT sa však už začína odlišovať. Paranoja (2004), surrealistické leporelo s náznakmi kritiky a paródie politiky, úradov a zdravotníctva, je nejednoznačnosťou výpovede ešte veľmi blízka Stoke. Aj inscenácia Umri, skap a zdochni...!!! (2005) vychádza z metódy kolektívnej tvorby a improvizovaných dialógov, neskôr fixovaných, no od inscenácií Stoky sa líši väčšou zrozumiteľnosťou. Paralela medzi športom a životom, medzi športovým a hereckým výkonom, je jasná. Najväčší odklon asi predstavuje inscenácia Stredná Európa ťa miluje (2004), s ľahko čitateľným klasickým modelom ľúbostného trojuholníka, s konštrukciou deja siahajúcou až k Ibsenovi. Úspešne sa uviedli aj tohtoročné inscenácie Nemusím veľa, stačí dobre na tému vyprázdnených ľúbostných vzťahov a Smutný život Ivana T. s prvkami politickej satiry a s ostrou hranicou medzi životom obyčajných ľudí a verejných činiteľov.
V roku 2001 vzbudil veľkú pozornosť festival nových opier, ktorý sa konal v Divadle Stoka. Údel, Smrť v kuchyni, King John a Posledný let pôsobili sviežo tým, že dramatizujú a zhudobňujú každodenné a všedné, často v zmysle paródie tradičnej opery. Neškolený spev hercov Stoky sa prelínal so spevom známych profesionálov. Táto kombinácia komornej opery a alternatívneho divadla pripomínala minimalistické hudobnodramatické diela Philippa Glassa, autori nových opier však vopred počítali s kolážovitou kvalitou svojich diel. Autentickosť prejavu ako základná hodnota sa prostredníctvom tvorcov Stoky vkradla aj do žánru opery; kontrast so štylizovaným prejavom profesionálov vytvára šteklivé napätie formy. Je potešiteľné, že Združenie pre súčasnú operu uvádza v A4 obnovené premiéry týchto originálnych diel.
Burgrova Smrť v kuchyni je klasická ukážka stokárskej poetiky. Kolektívne vytvorené libreto rozvíja krízu manželstva, autori sa pohrávajú s dvoma pármi, motívom milenca v skrini (pekná úloha pre Dušana Vicena), jeho kamarátstva s podvádzaným manželom (Laco Kerata), čo manželku (Zuzanu Piussi) odradí od mileneckých chúťok. Nezabudnuteľné obrazy vo vecnej a výstižnej výprave Zuzany Piussi: hnedasto fľakatý vyťahaný sveter a dlhé biele spodky Laca Keratu, spohodlneného manžela, ktorý zväčša leží na gauči s hnedasto škvrnitou prikrývkou a popíja pivo, číta časopis alebo sleduje športový prenos, Keratov výraz tváre chápavo urazeného manžela, ktorého žena niekoľkokrát nazve pravým menom „chuj“. Komický telefonický rozhovor – kombinácia činoherného a operného prednesu o nudnom manželstve, o kapuste a iných jedlách, z ktorých nadúva. Striptíz Zuzany Piussi v eroticko-gýčových šatách s umelou kožušinkou a jej interpretácia Last Christmas od Wham.
Burgrova hudba, podobne ako hudba Petra Zagara, Mareka Piačka, Daniela Mateja či Martina Burlasa, je prekvapivo lyrická a melodická, akoby chceli osloviť širší okruh poslucháčov. Vychádzajú najmä z minimalizmu, ale majú blízko aj k popmusic. Viacerí hrajú v rôznych kapelách. Burgr stavia na pocite, farbe, atmosfére, na vtipne použitom citáte – v Smrti v kuchyni je to časť opery Antonína Dvořáka Rusalka. Aj nové opery Sláva Solovica Cyrostratus a www.osamela.sk na libretá Viliama Klimáčka, hrávané v Divadle GUnaGU, majú podobné črty. Nová slovenská opera je pozoruhodný fenomén našich čias. Úspech dua Solovic/Klimáček s Osamelou v medzinárodnej súťaži vo Veľkej Británii to len potvrdzuje. Tvorcovia SkRAT-u svoj priestor naozaj využívajú – okrem divadla aj na koncerty, multimediálne a tanečné podujatia, projekcie filmov, výstavy, čítania. Som rád, že Centrum súčasného umenia je v centre hlavného mesta. Patrí tam.
Juraj Šebesta, Pravda, 30. 12. 2006, str. 6
