Vít Bednárik
Narodil sa v Zelenči, kam sa viažu aj jeho herecké začiatky. Pod režisérskou taktovkou svojej mamy Rozálie a neskôr svojho brata Jozefa účinkoval v Divadle Z, okrem iných hier aj v slávnej Guľôčke.
Po desiatich rokov pauzy pokračoval v trnavskom divadle DISK, kde účinkoval napríklad v predstaveniach Geniálna epocha podľa Schulza či Padesátka. V divadle SkRAT pôsobí od roku 2003.
Často je obsadzovaný do celovečerných filmov, ako napr. Krajinka, Útek do Budína, Tango s komármi, Nedodržaný sľub či pripravovaný film Mátyása Priklera Ďakujem, dobre. Úlohu poľovníka si zahral v krátkom animovanom filme Posledný autobus, ktorý zbiera ceny na prestížnych zahraničných festivaloch.
Ľubo Burgr
Vyštudoval hru na husliach na košickom konzervatóriu, v rokoch 1996 – 1999 skladbu na VŠMU v Bratislave. V rokoch 1985 – 1990 pôsobil v orchestri Divadla Jonáša Záborského v Prešove ako huslista, v roku 1986 spolu s Martinom Marinčákom založil skupinu Ali Ibn Rachid, ktorá v 90-tych rokoch výrazne ovplyvnila vývoj a smerovanie slovenskej alternatívnej hudby. Od roku 1995 je členom hudobného ansámblu Požoň Sentimental. Skladá pre orchester, sólové nástroje, ako aj inštrumentálne kompozície. Zložil opery Smrť v kuchyni (2000) a Tête-à-tête (2002) a je tiež autorom hudby a hudobných textov k mnohým divadelným produkciám. V roku 1991 vstúpil do divadelného združenia Stoka, kde pôsobil ako hudobník, skladateľ a herec. V roku 2000 spolu s kolegami založil Združenie pre súčasnú operu, ktoré sa spája s aktivitami novozaloženého divadla SkRAT (2004), v ktorom pôsobí ako autor, režisér, herec a skladateľ.
Lucia Fričová
Narodila sa v Bratislave, ale vyrástla medzi liptovskými horami. Ružomberok bol zároveň prvým miestom, kde mala možnosť účinkovať v amatérskom divadelnom súbore. Absolvovala štúdium herectva na VŠMU a na rok zakotvila v Nórsku, kde učila divadlo a napísala a režírovala predstavenie Hotel. Od roku 2006 pôsobí ako spoluautorka a herečka v divadle SkRAT (Nemusím veľa, stačí dobre; Smutný život Ivana T.; Mŕtve duše; Napichovači a lízači). Hosťovala v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava (Balada pre banditu, r. Iva Jurčová), v pohybovom predstavení Obrazy z Hamleta, r. J. Jenčo, a.ha divadle (Portrét, r. K. Fitková), divadle Astorka (Kentauri, r. Roman Polák) a hosťuje v Prešporskom divadle (Niečo málo o ženách, r. Ivan Blahút). Zároveň pôsobí ako redaktorka v dvojtýždenníku Profit.
Petra Fornayová
Absolvovala štúdium práva na Univerzite Komenského a tanca na VŠMU. Venuje sa súčasnému tancu a prepájaniu rôznych javiskových žánrov. Pôsobila v Nemecku, Holandsku a Francúzsku. Predstavenia, na ktorých sa podieľala, boli uvedené na festivaloch Festival d´Otoño (Madrid), MediaWave (Györ) či Tanec Praha. Účinkuje v predstaveniach divadla SkRAT, pôsobí ako dramaturgička, pedagogička a publicistka. Organizuje Nu dance fest.
Daniela Gudabová
Rodáčka z Trnavy už od roku 1982 účinkovala na domácej scéne divadla DISK, ktoré formovali režiséri Mikuláš Fehér, Blaho Uhlár a Dušan Vicen. S príchodom Blaha Uhlára sa DISK vyprofiloval ako autorské divadlo a preslávil sa napr. inscenáciami Ochotníci, A čo? (Hlavná cena na celoštátnej prehliadke v Hronove, 1988), Tanap. V autorskej línii pokračovali aj hry Dušana Vicena ako Potkan, Kauza Bvlgakoff, Geniálna epocha podľa Schulza a Padesátka, s ktorými súbor navštívil viacero zahraničných festivalov v Nemecku, Francúzsku i Brazílii.
S divadlom SkRAT spolupracuje od roku 2004. Posledné roky účinkuje aj v slovenských seriáloch, napr. v Ordinácii v ružovej záhrade. V roku 2012 spolupracovala s divadlom Pôtoň Bátovce na inscenácii Psota.
Inge Hrubaničová
Vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, odbor slovenský jazyk a literatúra – história. Od r. 1988 žije v Bratislave. Pracovala ako lexikografka v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra (je spoluatorkou Synonymického slovníka slovenčiny, 1995). Venuje sa jazykovej redakcii textov, novinovej a rozhlasovej publicistike. V denníku SME má rubriku nazvanú Slovenčina od slova do slova. Výber z týchto textov vyšiel pod názvom The Slovak Matrix alebo Slová v maskáčoch (Q111, 2010) a Ako zjesť žabu (Kalligram, 2013). Za túto rubriku získala na Kremnických gagoch Zlatého gunára 2013. Od roku 1991 sa nepretržite venuje tvorbe autorského divadla (najprv v divadle Stoka, teraz v divadle SkRAT). Divadelné texty publikovala v knihách Divadlo Stoka: Eo ipso, Komora, Kolaps (1997); Divadlo SkRAT. Hry 2003 – 2006 (2007). Samostatne debutovala knihou Láska ide cez žalúďok (Aspekt, 2007). Kniha bola nominovaná na cenu Anasoft litera 2008 a Cenu Bibliotéky 2008.
Milan Chalmovský
Absolvent herectva na VŠMU v Bratislave (1997), bývalý žiak Ludusu (1985 – 1992). Spolupracoval s mnohými divadlami (SND, BD Žilina, JAV, Phenomenontheatre, divadlo Aréna, Ludus), účinkoval vo viacerých filmoch (Babička, Kandidát). V divadle SkRAT pôsobí od roku 2004.
Romana Maliti
Ukončila štúdium divadelnej vedy na VŠMU a etnológie na FF UK v Bratislave. Od roku 2001 pôsobí ako projektová manažérka pre organizácie a projekty v oblasti divadla (Divadelný ústav, Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013, Medzinárodný festival Divadelná Nitra). Venuje sa tiež divadelnej kritike, prekladu divadelných hier z ruského jazyka (Muchinová, Vyrypajev, Klavdiev a i.) a divadelnej dramaturgii (v spolupráci s režisérom Mariánom Amslerom v Divadle Aréna a Slovenskom národnom divadle). Ako herečka účinkovala v inscenáciách VŠMU (Blázon a mníška, r. P. Nagy), Štúdia 12 (Táňa-Táňa, r. M. Amsler; Katka Krátka tu už nepracuje, r. J. Šimko), Divadla YSTFUD (Exyt Víchod, r. Ľ. Burgr a D. Vicen) a divadla SkRAT (Napichovači a lízači, r. D. Vicen).
Danica Matušová
Narodila sa v Bratislave a tu žije aj dodnes, okrem krásnych dvoch letných mesiacov, keď sú divadelné prázdniny a ona ujde do milovaných Nízkych Tatier. Začínala v Bielom divadle, ktoré ju pohltilo a ona neodolala a rozhodla sa pre štúdium herectva na VŠMU, kde absolvovala v roku 2009. Čo najviac sa chce venovať divadlu, ale nepohrdne ani filmovaním. Hráva predstavenia na Malej scéne (Mizantrop – r. Dano Junas, Lysistrata – r. Juraj Bielik a Anton Korenči, Snehová kráľovná – r. Juraj Bielik a Anton Korenči, Kvarteto - r. Anton Korenči...), kde pôsobí so svojimi spolužiakmi a režisérskym tandemom Anton Korenči a Juraj Bielik. Hráva v Štúdiu 12 (5chalanov.sk – r. Adriana Totiková), v SND, v Túlavom divadle a v neposlednom rade v divadle SkRAT zatiaľ v predstavení Delúzia – r. Ľubo Burgr. Môžete ju vidieť aj v televízii v seriáli Panelák, alebo počuť v rozhlase a dabingu.
Jana Oľhová
Absolvovala herectvo na VŠMU v Bratislave. Od roku 1988 je členkou Slovenského komorného divadla v Martine. Pôsobí ako pedagóg na Akadémii umení, Fakulte dramatických umení v Banskej Bystrici a Konzervatóriu v Žiline. Často hosťuje aj v žilinskom Mestskom divadle. Od septembra 2012 je členkou Slovenského národného divadla v Bratislave.
Za postavu Sáry v hre Mobil dostala v roku 2009 divadelné Dosky, za herecký výkon v inscenácii Mizantrop Cenu Nadácie Tatra banky za umenie 2010. V roku 2008 získala Slnko v sieti za najlepší vedľajší ženský herecký výkon vo filme Muzika a v roku 2014 v tej istej kategórii za film Ďakujem, dobre.
Zuzana Piussi
Od roku 1992 spolupracovala ako autorka scény a kostýmov s divadlom Stoka, neskôr aj s divadelnými súbormi DISK a Hubris. V Stoke pôsobila aj ako herečka. V roku 2000 spoluzakladala združenie Pre súčasnú operu – divadlo SkRAT, s ktorým vytvorila predstavenia Hrádza, Okná, brehy, pozostalosti, Údel, Smrť v kuchyni, John King, Čo bude zajtra, Morča, Paranoja, Narodeniny, Zvyšky.
Vyštudovala réžiu na katedre hranej a dokumentárnej tvorby FTF VŠMU. Počas štúdia realizovala dokumentárne filmy DISK – Žatva a Výmet. V roku 2004 natočila dokumentárny film Bezbožná krajina pre Slovenskú televíziu.
V roku 2005 mal premiéru celovečerný dokumentárny film Anjeli plačú na medzinárodnom filmovom festivale v Jihlave, kde získal cenu divákov. V roku 2007 natočila film Stoka – Epilóg a o dva roky neskôr dokončila film Koliba o rozkradnutí slovenských filmových ateliérov.
V roku 2009 sa dostal do českej a slovenskej kinodistribúcie hraný dokument Babička, ktorý produkoval producent Čestmír Kopecký. V roku 2010 mal premiéru dokumentárny portrét filmového kritika Pavla Branka Hrdina našich čias, v 2011 politický dokumentárny film o čiernych dierach v slovenskej justícii Nemoc tretej moci. V roku 2012 ukončila hneď tri celovečerné dokumenty: Muži revolúcie o „mužoch novembra“, Od Fica do Fica o kauze Gorila (v ankete denníka SME získal titul filmová udalosť roka 2012) a Krehká identita o slovenských národovcoch.
Dušan Vicen
Vyštudoval Pedagogickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. Založil Divadlo Ka v Tvrdošíne, pôsobil v súbore Kde bolo tam bolo z Oravskej Polhory, spolupracoval s trnavským divadlom Disk. V súčasnosti je členom divadla SkRAT. Vydal zbierku poviedok Homo joga, za ktorú získal prémiu Ceny Ivana Kraska. Je autorom niekoľkých rozhlasových hier, získal i cenu Slovenského rozhlasu v súťaži Dráma 2008. Je dvojnásobným držiteľom Ceny Alfréda Radoka za najlepší český a slovenský dramatický text (rok 2002 – 1. cena: ... pohlaď psa...; rok 2004 – 3. cena: Siluet b moll). V roku 2013 vydal Divadelný ústav jeho Hry.
Stanislava Vlčeková
Nezávislá choreografka, tanečnica a tanečná pedagogička, absolventka Konzervatória J. L. Bellu v Banskej Bystrici a Hudobno-tanečnej fakulty VŠMU v Bratislave. Posobila v Štúdiu tanca Banská Bystrica, spolupracovala s viacerými významnými domácimi a zahraničnými choreografmi, vystupovala vo viacerých krajinách Európy. V Japonsku získala spolu s tanečnou skupinou MY3 významnú cenu poroty Saitama International Dance 2002. V roku 2006 bola v Bratislave nominovaná na ocenenie Philips Morris Kvet Baletu za rok 2005. Pedagogicky posobí na Slovensku i v zahraničí, kde sa orientuje na súčasné tanečné techniky a partnering spolu s tanečníkom Danielom Račekom. Od roku 2011 vyučuje súčasné tanečné techniky na katedre hereckej tvorby na VŠMU. Ako choreografka spolupracuje na rôznych divadelných inscenáciách a medzižánrových podujatiach. Momentálne pôsobí v Debris Company, pre ktorý vytvorila choreografie Soliloquy, Dolcissime Sirene, Ortopoetikum, Hexen, MONO (v spolupráci s P. Jaškom), EPIC. Spolupracuje s divadlom SkRAT a alternatívnym divadlom elledanse. V roku 2009 získala ocenenie „TAOS: tanečná osobnosť sezóny“ za spoluvytvorenie a interpretáciu trojúlohy Eva-Afrodita-Helena v predstavení Jablko (alternatívne divadlo elledanse) a za postavu vytvorenú a interpretovanú pre predstavenie Hexen (zoskupenie Debris Company). V roku 2012 získala III. miesto na súťaži choreografických miniatúr za choreografiu Rose pre súbor Balet Bratislava v srbskom Belehrade.
Vlado Zboroň
Vyštudoval 6 semestrov na Teologickej fakulte v Bratislave (1984 – 1987). V rokoch 1991 – 2000 pôsobil v divadle Stoka ako herec a spoluautor viacerých produkcií, od roku 2000 spolupracuje so združením Pre súčasnú operu, najprv na predstaveniach Okná brehy pozostalosti a Smrť v kuchyni. V rokoch 2003 – 2004 hosťoval v predstaveniach amatérskeho divadla Disk v Trnave. V roku 2003 ako spoluautor vstúpil do Projektu J 10 – Stredná Európa ťa miluje. V roku 2005 spolu s Annou Gruskovou a Inge Hrubaničovou napísali hru Nýmandi a nymfomani. Od roku 2004 tvorí v divadle SkRAT ako spoluautor a herec.