Môj lov!(e)

Nebudeš mať iného stalkera okrem mňa!

Účinkujúci Vít Bednárik, Ľubo Burgr, Milan Chalmovský, Danica Matušová / Anna Čonková, Jana Oľhová, Vlado Zboroň
Hlas Milo Kráľ
Hudba Ľubo Burgr (s použitím skladieb Tak smutno mi je bez teba  G. Dusík/P. Braxatoris, Prečo nemáš trochu lásky  T. Lengyel/ F. Trefný, Očarená bývam  K. Elbert)
Technická realizácia scény Milan Mikula
Technická a vizuálna spolupráca Martin Kokavec, Gabriela Zigová
Scenár, návrh scény, kostýmy, réžia Dušan Vicen

Inscenáciu tvoria tri príbehy chorobného prenasledovania ženy mužom, muža ženou, či nič netušiaceho obyčajného človeka elitným sociopatickým psychopatom. Motívy prenasledovaní sú rôzne. Avšak spoločným znakom všetkých motivických liniek je absurdita, ktorá prináša situácie, spôsobujúce stupňujúcu sa absurditu v situáciách, pri ktorých sa človek dostáva do situácií... keď nevie, či sa má smiať, alebo plakať.
 

POJMY:
Stalking – prejavuje sa patologickou posadnutosťou inou osobou, najmä jej opakovaným prenasledovaním, nechcenými kontaktmi, dlhodobým sledovaním, zbieraním informácií o nej a podobne. Posadnutosť často vyústi do poškodzovania osobných vecí, narušovania súkromia, psychického a fyzického týrania. Stalkeri pochádzajú zo všetkých spoločenských vrstiev a vekových kategórií. V niektorých krajinách je takéto konanie trestné, v niektorých musí dôjsť k vyhrážaniu alebo priamemu útoku, aby sa mohlo začať trestné stíhanie. Mnoho prípadov je len trápno-komickou epizódou, je však známych množstvo takých, ktoré skončili tragicky, pretože žiadosti o pomoc prenasledovaných obetí boli zľahčované a vzhľadom na vynaliezavosť a chorobné manipulatívne sklony prenasledovateľov neraz obracané proti samotným obetiam.
Psychopat – človek s poruchou osobnosti. Je známych niekoľko druhov takýchto porúch. V poslednom období sa veľa hovorí o poruchách, ktoré sprevádza citová chladnosť, nedostatok svedomia a empatie, bezcharakternosť, nezodpovednosť, absencia pocitu viny a podobne. Takto „vybavení“ ľudia často rozohrávajú hry, niekedy pre svoj osobný prospech, niekedy z čírej zvedavosti, kam až sa dá zájsť. Dokážu sa pri tom veľmi dobre maskovať, preto sa v súvislosti s nimi objavil termín – mimikrový psychopat (prípadne – parazitujúci predator). Ten sa suverénne pohybuje na rôznych pozíciách v spoločnosti, vrátane tých najvyšších, kde často pôsobí rozkladne, bez toho, aby si to niekto včas všimol.
Psychofarmaká (z gréc. psyché – duša, a farmakón – liek) – liečivá, symptomaticky účinkujúce na psychické funkcie človeka. Používajú sa najmä pri liečbe psychických porúch. V poslednej dobe došlo k ich nadmernému užívaniu a zneužívaniu, pretože umožňujú človeku stresovanému modernou spoločnosťou, založenou na presadení sa a úspechu, cítiť sa v každej situácii uvoľnene, suverénne a sebaisto. Dokážu ho totiž zbaviť záťaže, ktorú obyčajne predstavuje schopnosť reálne vnímať reakcie okolia na jeho činy, dodávajú mu pocit odolnosti a schopnosti vyrovnať sa s čímkoľvek, bez toho, aby podľahol napríklad pochybnostiam. Tak môže ľahko robiť aj tie najzávažnejšie rozhodnutia bez toho, aby bral ohľad na následky.

PRÍBEH:
Predstavenie prebieha ako rekonštrukcia troch rôznych príbehov, v ktorých sa podstata a priebeh prenasledovania čoraz viac komplikuje. Nevyhýba sa pri tom využívaniu akýchkoľvek prostriedkov. Detektívno-hororové prvky sa tu miešajú s náznakmi absurdného kabaretu, frašky či čiernobielej operety. Zatiaľ čo v prvom príbehu vieme pomerne jasne určiť, kto je prenasledovateľ a kto je obeť, v ďalších dvoch prípadoch sa to čoraz viac zamotáva. Spoločnosť spočiatku apatická k volaniu obete o pomoc, sa postupne sama stáva prenasledovateľom, neuvedomujúc si, že je pri tom chladnokrvne manipulovaná niekým, kto sleduje svoje záujmy, prípadne sa hystéria okolo zrazu pomenovaného a sledovaného fenoménu zneužije na vybavovanie si osobných účtov.

ŠTRUKTÚRA A MOTÍVY:
1. príbeh – primitívny prenasledovateľ, mechanické a vlastnícke poňatie lásky, apatické a cynické okolie, dve ženy tvoriace jednu postavu toho istého príbehu, pričom tá druhá je len fiktívnou predstavou, ktorá sa kvôli tragickej minulosti nenaplnila.
2. príbeh – primitívny prenasledovateľ, posadnutý ženou „svojho srdca“, nepríjemný, ale v podstate neškodný a smiešny. Až kým sa na scéne nezjaví mimikrový psychopat, využívajúci psychofarmaká a smutnosmiešne eskapády primitívneho prenasledovateľa na rozohratie svojej hry. Možno pre vlastné zvrhlé potešenie. Možno pre osobnú pomstu, alebo nejaké „vyššie záujmy“. A možno ide len o skúmanie toho, či je možné ovplyvňovať nejakú spoločnosť tak, že začne schvaľovať a vykonávať absurdné rozsudky namierené proti nej samej. 
3. príbeh – definitívne potvrdenie toho, že prenasledovanie, alebo ak chceme – stalking –, nie je len problémom nejakej slečny, ktorá si zobrala kratšiu sukničku, alebo si vybehla len tak naľahko bez podprsenky, ale že táto dlho podceňovaná, avšak o to nebezpečnejšia záležitosť môže dostihnúť skutočne každého z nás... jeho... ju... vás... vás určite... ba dokonca možno aj vás...

Premiéra: 12. 9. 2014, A4 – priestor súčasnej kultúry
Premiéra bola uvedená pri príležitosti 10. výročia existencie divadla SkRAT.

Inscenácia vznikla s podporou Ministerstva kultúry SR a spoločnosti Želos.
Reprízy v sezóne 2015 sa konali s podporou mestskej časti Bratislava-Staré Mesto a Bratislavského samosprávneho kraja.

 

FESTIVALY:
Dotyky a spojenia 2015, Martin
Víkend atraktívneho divadla 2015, Zvolen

RECENZIE:
kød / Stalker či obeť? Záleží od uhla pohľadu.
SME / Tip na utorok: Divadlo, v ktorom sa láska mení na žiarlivosť