2012

Nová Dráma – Prehliadka slovenského nezávislého divadla v Arche

Dátum akcie: 8. December 2012 (Sobota), 18:00 - 9. December 2012 (Nedeľa), 22:00

Dvoudenní přehlídka v Divadle Archa uvede divadla S.T.O.K.A., SkRAT a Pôtoň Bátovce, která nabídnou českým divákům esenci nezávislého slovenského divadla. Jde o nezávislé, osobité, provokující soubory a dramatiky, kteří obnažují slovenskou realitu. Setkání se slovenským divadlem doplní debata na téma Nové priestory – nové divadlo – nový dych  a výstava Časy STOKY – legendárního souboru a prostoru, který stál u zrodu nezávislého divadla na Slovensku.

sobota 8. prosince 2012, Divadlo Archa

18.00 Otevření výstavy Časy STOKY

19.00 Divadlo Pôtoň – Psota

Brutální příběh sociálního, emocionálního a morálního úpadku běžné slovenské rodiny v inscenaci Psota vzbuzuje hrůzu, ale i naději a náhlou potřebu vzájemnosti. Psota vychází z terénního výzkumu, z autentických příběhů a dokumentů z nedávné minulosti. Nezávislé Divadlo Pôtoň programově působí a tvoří na okraji – jeho aktivity, převážně v oblasti autorského divadla, vyústily do vzniku Centra umenia a kreativity v Bátovciach. Režie Iveta Ditte Jurčová.

21.30 Divadlo STOKA, Blaho Uhlár – Pokus (v hľadaní spirituality)

Blaho Uhlár je na Slovensku nesmazatelně zapsán jako iniciátor dnes už neexistujícího alternativního divadla STOKA – legendy divadla devadesátých let. Svoji nejnovější inscenaci na pomezí videa a divadla realizoval se skupinou studentů VŠMU v Bratislavě. Je retrospektivou jeho bojů o divadelní prostory, ale i úvahou o postavení umělce ve společnosti. Poslední divadelní romantik Blaho Uhlár obnažuje donaha sebe i společnost a zůstává věrný marnému boji proti developerům, státní kultuře a komerci.

 

neděle 9. prosince 2012, Divadlo Archa

17.00 Beseda o novém slovenském divadle

Panelová diskuse otevře několik zásadních otázek týkajících se fungování nezávislého divadla (nejen) na Slovensku: Jak být nezávislý? Jak zůstat nezávislý a jak udržet chod nezávislého prostoru? Debatují: Ľubo Burgr (Divadlo SkRAT), Martina Filinová (Stanica Žilina – Zárečie), Iveta Ditte Jurčová a Michal Ditte (Divadlo Pôtoň Bátovce) a Dáša Čiripová (teatrologička a kritička). Moderuje: Vladislava Fekete.

20.00 divadlo SkRAT – Napichovači a lízači

Divadlo SkRAT je autorským divadlem, které již několik let pracuje s vyhraněnou poetikou vycházející z autenticity, zachycení banality a reality z nadhledu, s ironií a intelektuálním humorem. Napichovači a lízači tvoří mozaiku příběhů současných jedinců s posunutými hodnotami, s povrchním, ale dostačujícím, společensky očekávatelným přístupem k životu. Práce napichovačů a lízačů neosvobozuje, ale vrhá do klece, v níž sami sebe uvězňují. Přesto nemá inscenace mentorský charakter, ale je velmi vtipná a nasycená absurditou. Režie: Dušan Vicen.

 

Organizuje Divadelný ústav Bratislava, Divadlo Archa, s podporou Slovenského institutu v Praze.

Divadlo Archa, Na Poříčí 26, 110 00 Praha 1; pokladna: 221 716 111, pokladna@divadloarcha.cz

Vstupenky online: http://vstupenky.divadloarcha.cz/

 

somvprahe.sk

 

Náš Ciel je Zajíček

17. novembra o 20.00 v A4 predvedie Divadlo SkRAT scénické čítanie z dramatických textov Martina Ciela, DG 307 kompozíciu Básne ostrova a na záver Nežná veselica so skupinou URBAND.

Programový plagát: november 2012

Festival Pro - téza zaostrí na autorské divadlo

Búrlivé pocity, ktoré napĺňajú človeka v boji za slobodu a nezávislosť, pretavil britský režisér, tanečník a choreograf Nigel Charnock do inscenácie Revolution. Tanečné dielo, ktoré naštudoval s maďarským súborom Forte Company, otvorí vo štvrtok 18. októbra festival autorského divadla Pro - téza v bratislavskej A4 - Nultý priestor na jeho novej adrese v budove YMCA na Karpatskej ulici 2.

„Nigel Charnock je veľmi významný choreograf, ktorý dlhodobo robí zaujímavé inscenácie. Kombinácia s maďarských súborom sa nám zdala inšpiratívna, nová a podnetná,“ povedal dramaturg festivalu a riaditeľ A4 – Nultý priestor Ľubo Burgr. Otváracie predstavenie, inšpirované revolucionármi celého sveta, bude zároveň spomienkou na Nigela Charnocka. V júni renomovanému a svetovo uznávanému tvorcovi diagnostikovali rakovinu, 1. augusta v Londýne skonal.

Na rozdiel od minuloročného diétneho dvojdňového festivalu – príčinou bol nedostatok financií – je program 3. ročníka Pro – tézy bohatší. Prinesie 6 autorských predstavení súborov zo Slovenska, Česka, Maďarska a zo Švédska. A po prvý raz rozšíri aj miesto svojho pôsobenia: z Bratislavy sa presťahuje do trenčianskeho Klubu Lúč (20. – 22. 10.) a do banskobystrického centra nezávislej kultúry Záhrada (22. – 23. 10.).

„Slovenská časť festivalu je podstatne lacnejšia ako zahraničná. Časť financií máme z európskych grantov, stali sme sa súčasťou európskeho kultúrneho projektu DNA Development of New Art. Na dva roky sme dostali 10-tisíc eur. Z grantov ministerstva kultúry sme získali 12-tisíc eur,“ vysvetlil Ľubo Burgr.

Najvzácnejším hosťom bude švédska tanečnica, choreografka, zakladateľka a umelecká riaditeľka skupiny Jus de la Vie Charlotte Ofverholm. Príde s groteskou Pas de deux sans toi, v ktorej spája poéziu s cirkusom, živou hudbou a surovým tanečným divadlom. „Zaujímavá je najmä svojou expresivitou a zvláštnosťou pohybu. Robí vlastne akrobatické divadlo, pohybuje sa vo výškach a rôzne využíva priestor, ktorý prepája s obsahom a textom,“ spomenul dramaturg festivalu.

V inscenácii Simulante Bande rozohráva česká skupina VerTedance rozmanité podoby problémov, na ktoré deň čo deň narážajú hendikepovaní, túžiaci po normálnom živote.

Grand Prix z tohtoročného festivalu Nová dráma/New Drama zdobí predstavenie Stoky Pokus. Režisér a protagonista v jednej osobe Blaho Uhlár v ňom reflektuje vlastné boje o divadelné priestory a zároveň uvažuje o postavení umelca v spoločnosti.

Slovenskú scénu autorského divadla reprezentujú aj dve košické inscenácie, ktoré uvedie Pro – téza vo všetkých troch festivalových mestách. „Fasbuk divadla Na peróne mení pôvodné Stanislavského život v umení na život v grantoch. Je o tom, ako herec hľadá uplatnenie s čistým stotožnením a že musí hrať aj to, čo ho nebaví,“ povedal Ľubo Burgr, ktorý sa pod Fasbuk podpísal ako režisér. Spolu s Dušanom Vicenom priviedli na svet aj inscenáciu Apatiáni – Genetický kód, ktorá hovorí o márnej snahe človeka prijímať všetko so stoickým pokojom.

Záver Pro – tézy bude patriť hudbe. V Bratislave zahrá brooklynský projekt Talibani a v Banskej Bystrici nórsko-anglická zostava The Geordie Approach. Informácie o programe 3. ročníka festivalu autorského divadla sú na www.a4.sk.

Jena Opoldusová, Pravda, 18. 10. 2012

A4 opäť dýcha

Príjemná, univerzálne použiteľná sála s vysokým stropom sa pýši novou drevenou podlahou, ďalší, väčší priestor v suteréne obsadili progresívni hudobníci, aby práve oni pod názvom Na začiatku s dychom začali éru v takmer storočnej a pre mládež už i doterajším programom atraktívnej budove YMCA v Bratislave, ktorú v súčasnosti vlastní nadácia Intenda. Občianske združenie A4 v nej od soboty ponúka nové priestory otvorené rôznym druhom umenia i občianskemu aktivizmu.

„Mám tonu prachu v pľúcach a dúfam, že sa nám podarí splatiť dlhy, ktoré sme si museli narobiť napriek svojpomoci,“ hovorí režisér, dramatik a herec Dušan Vicen. „Po psychickom pekle v bývalom Véčku a improvizácii v bývalom obchodnom dome Dunaj máme konečne divadlo, kde budeme mať tvorivý pokoj,“ dodáva. „Alebo skôr nepokoj?“ Herec Vlado Zboroň po vyčerpávajúcich úpravách a opravách dúfa, že bude konečne čas a priestor na sústredenú tvorbu. Hudobník a divadelník Ľubo Burgr verí, že sa divadlu Skrat a združeniu Atrakt Art podarí z vlastných zdrojov zaplatiť prenájom a zvyšok nákladov vykryť grantmi. Teší sa na spoluprácu s ďalšími združeniami, nielen tými už etablovanými, ako je napríklad Hubris, ale aj s novými, vznikajúcimi. A4 bude pokračovať v pravidelných divadelných predstaveniach, filmových projekciách, vo festivaloch…

Kurátor a muzikológ Slávo Krekovič, spoluzakladateľ združenia A4, očakáva, že v priestoroch YMCA vznikne príjemné komunitné centrum, ktoré bude postupne fungovať po celý deň, a to prinajmenšom pre dve generácie. Jadro návštevníkov by podľa jeho odhadu mali tvoriť osemnásť- až tridsaťpäťroční, najmä na experimentálnych koncertoch, divadlo však priťahuje aj návštevníkov naprieč generáciami.

Priestory pre kultúru na Slovensku pomaly, ale isto pribúdajú. Pri čapovanom pivku v nadýchnutej „áštvorke“ sme mohli meditovať, či je za touto pozitívnou tendenciou mohutný príliv mladých umelcov a ich manažérske zručnosti, domáce či európske peniaze a idey, skúsenosti, ktoré si umelci prinášajú z pobytov v zahraničí, alebo facebooková komunita so svojou neuveriteľnou akcieschopnosťou…

Počas nášho rozprávania sympatické dievča domaľovávalo priamo na stenu charakteristické piktogramy, aby tí od baru trafili tam, kam treba. V A4 sa nestratíte!

Anna Grusková, Pravda, 15. 10. 2012

 

A4 – priestor pre súčasnú kultúru sa už sťahuje do budovy YMCA

Slávnostné otvorenie rekonštruovaného priestoru pre verejnosť je plánované na sobotu 13. októbra.

BRATISLAVA. Po výpovedi z bývalého V-klubu na Námestí SNP sa A4 - priestor pre súčasnú kultúru presťahovalo do priestorov YMCY na Šancovej.
"Po minulotýždňovom podpísaní zmluvy o prenájme a uzavretí partnerstva s vlastníkom budovy Nadáciou Intenda sa začalo s adaptáciou telocvične a priľahlých miestností," povedala Dáša Peštová z A4.
Pustili sa do toho členovia divadelného súboru SkRAT, ktorý má v A4 svoju domovskú scénu, ale aj ďalší dobrovoľníci priestoru pre súčasnú kultúru.“Náklady rekonštrukciu prevyšujú naše finančné možnosti, tak sme sa rozhodli pustiť sa do nej vlastnými silami,” povedal štatutár A4 Ľubomír Burgr.

Budú mať dva priestory
V pravom krídle budovy YMCA pripravuje A4-ka nielen veľkú sálu, ale aj menší spoločenský priestor s kaviarňou a miestom pre ďalšie umelecké a vzdelávacie aktivity.
Slávnostné otvorenie rekonštruovaného priestoru pre verejnosť je plánované na sobotu 13. októbra. Počas večera so symbolickým názvom Na začiatku s dychom budú nemeckí hudobníci Jan Jelinek a Andrew Pekler hrať na starých analógových nástrojoch elektronické kompozície mýtickej skladateľky Ursuly Bogner.
Predstavia sa domáce ambientné projekty Casi Cada Minuto a Strom Noir, ako aj český umelec Jan Kulka s "Kúzelnou skrinkou" - projekčným zariadením nadväzujúcim na prvé kinematografické pokusy.

Viac programov
V poradí už deviata sezóna A4 podľa Peštovej umožní vďaka novému pôsobisku aj rozšírenie programu o podujatia, ktoré v doterajších provizórnych podmienkach nebolo možné realizovať.
Hudobné a divadelné dielne, diskusie, prezentácie, detské workshopy či odborné semináre sa stanú v najbližších mesiacoch pravidelnou súčasťou programovej štruktúry A4-ky. Nebude chýbať prehliadka autorského divadla Pro-téza (18. - 23. 10.) či festival súčasnej hudby Next (6.-8.12). Pred Vianocami pripravuje Divadlo SkRAT tiež premiéru novej inscenácie Proces.

Ministerstvo: V-Klub už je zrekonšturovaný
O jeho budúcnosti rozhodne nové vedenie Národného osvetového centra.
Rekonštrukcia V-Klubu, pre ktorú boli priestory prázdne, už skončila. Podľa ministerstva kultúry bola renovácia interiéru, výmena elektrických rozvodov, vzduchotechniky a sociálnych zariadení hotová v piatok 28. septembra.

"Národné osvetové centrum v krátkom čase rozhodne o ďalšom využití priestorov V-klubu," informovalo ministerstvo, ktoré medzičasom vymenilo vedenie osvetového centra.

A4 z V-klubu vysťahovali za bývalého vedenia ministerstva kultúry. Na priestory urobili konkurz, ktorý potom zrušili. Viac tu:

 

him, SME, 3. 10. 2012

Nikoho pritom neštve, že Véčko je prázdne

Po období, keď nás okolnosti skôr ubíjali, teraz nastalo akési nakopnutie a veľa energie," tvrdí šéf kultúrneho centra A4 ĽUBOMÍR BURGR.  S novým priestorom a zmluvou je veľmi spokojný, ale zostáva pri zemi: "Stále mám obavu, či to náhodou nie je tak, že keď sa vám Bohovia chcú pomstiť, splnia vám vaše želanie.


A4 - Nultý priestor má nový priestor. Kto vám ho poskytol?

„Zmluvu sme podpísali s nadáciou Intenda. Tá podporuje rôzne kultúrne, komunitné a občianske aktivity. Máme zmluvu na päť rokov s opciou na automatické predĺženie o ďalší rok.“

Aké podmienky vám Intenda ponúkla?

„V porovnaní s Véčkom je nájom nižší, napriek tomu, že sme priestory využívali na základe zmluvy o spolupráci. V Dunaji sme platili nájom podľa počtu akcií. Z tohto pohľadu je to asi najlepšia zmluva, akú sme doteraz mali. Nefinančný vklad nadácie Intenda je veľmi významný.“

Po odchode z bývalého Véčka vám pomohol s priestorom Poľský inštitút a potom ste sa usadili v budove obchodného domu Dunaj. To všetko sú miesta v úplnom centre Bratislavy. Bolo nutné túto lukratívnu zónu opustiť?

„Do budovy Dunaja sme išli s tým, že je to dočasné riešenie. V tej chvíli nám to veľmi pomohlo a mohli sme vďaka tomu sezónu dotiahnuť dokonca. Priestory však neboli z dlhodobého hľadiska pre nás vhodné. Stropy boli nízke, vyžadovalo si to dosť veľa úprav. Navyše, koncom roka nám správca budovy oznámil, že je snaha prenajať si celé poschodie, ktorého časť sme užívali, a že by bol rád, keby sme si ho prenajali my. Požadoval ale, aby sme zrekonštruovali toalety. Už predtým sme investovali do elektriny, a keďže to bolo pre nás dočasné riešenie, náklady boli neprimerane veľké.“

Do toho prišla ponuka priestoru v objekte bývalej YMCA len tak náhodou?

„Bola to skutočne náhoda, ale súvisí s naším projektom Lazaretská, ktorý svojím rozsahom ďaleko presahuje A4–ku. Oslovovali viacero ľudí a organizácií, či by mali záujem o priestory v bývalej škole na Lazaretskej ulici a o projekt na obnovu a využitie týchto priestorov. Medzitým sa niektorí z oslovených boli pozrieť aj v YMCA, od nich sme sa dozvedeli o ponuke a hneď sme ju využili. Pokiaľ viem, tak v priľahlých priestoroch majú záujem fungovať so svojimi činnosťami ďalší ľudia, niektorí napríklad z Cvernovky.“

A čo teraz váš projekt Lazaretská?

„Aj keď budeme pri schvaľovaní tohto projektu úspešní a dôjde k podpisu zmluvy s magistrátom mesta Bratislava aj tak, bude chvíľu trvať, kým by sme tam mohli začať pôsobiť. Časť budovy je vo veľmi zlom stave, navyše neznamená to, že A4 má svoje miesto automaticky isté. Projekt Lazaretská má ambíciu združovať množstvo ľudí a malo by to byť mestské centrum pre súčasnú kultúru v spolupráci s občianskymi združeniami.“

Neublížil nútený odchod z bývalého Véčka A4ke vo fungovaní?

„Obdobie odchodu naozaj nebolo prajné, udalosti s konkurzom na dramaturgiu bývalého Véčka nás prinútili riešiť presun z týchto priestorov, takže logicky sa niektoré časti nášho programu v tom čase nemohli realizovať. Niektoré programy sme adaptovali pre priestor Poľského inštitútu, potom prišiel opäť presun, a potom máj a jún, keď už ľudia za kultúrou do uzavretých priestorov veľmi nechodievajú. Ale to bolo naozaj prechodné obdobie. Nová sezóna je spojená hlavne s novým priestorom. Po období, keď nás okolnosti skôr ubíjali, teraz nastalo akési nakopnutie a veľa energie. Ale stále mám takú obavu, či to náhodou nie je tak, že keď sa ti Bohovia chcú pomstiť, splnia ti tvoje želanie.“

Priestory Véčka sú stále prázdne. Čo na to hovoríte?

 

„Samozrejme, sledujem to. Je to typická ukážka, ako štát spravuje majetok občanov. Takto to dopadne, keď z hociktorej, a to sa týka všetkých politických strán, keď nominujú do funkcie ministra človeka, ktorý o kultúre vie iba to, čo nasaje z komerčnej televízie. Za pôsobenia ministra Daniela Krajcera sa stalo, že jeho úradníci porušili princípy výberového konania a sám minister ho musel zrušiť. Stojí za zváženie aké museli byť dôvody, keď nebol schopný vyvodiť voči nim žiadne dôsledky.“

Véčko sa teraz rekonštruuje, hoci sa nevie, pre koho.

„V máji malo byť výberové konanie na nového prevádzkovateľa a nič sa nedialo. Aj to je smutné a zábavné zistenie: pokiaľ tam bola A4, vždy dakoho štvalo, že tam sídli. Teraz, keď je to prázdne, už to neštve nikoho.“

Ako sa teda rozbieha vaša sezóna?

„Znova by sa mali rozbehnúť naše už známe akcie - divadelný festival Pro-téza, ktorý organizujeme v spolupráci s medzinárodnou asociáciou Development of new Art a po ňom hudobný festival Next. Divadlo SkRAT pripravuje na december premiéru inscenácie Proces, okrem toho bude u nás pôsobiť Jozef Vlk a Stanka Vlčeková so súborom Debris Company, znova sa rozbehne naše kino. Navyše plánujeme workshopy, sympóziá, odborné semináre, hudobné, divadelné dielne aj detské workshopy a kino pre rodičov s deťmi.“

Nemáte obavy z konkurencie?

„Je z roka na rok väčšia, hlavne na jeseň sa toho v kultúre deje najviac, človek za jeden večer absolvuje pokojne aj tri akcie. Ale konkurencia je zdravá, tej sa nebojím. Mal by som skôr obavy, keby nebola. Čo je však horšie, občianske združenie nášho typu nie je ziskové, dve sťahovania za rok, ktoré sme absolvovali, sú brutálnym zásahom do našej činnosti a financií. Predpokladám, že rok skončíme s veľkými dlžobami. Ale dúfam, že najbližší rok a pol bude stačiť, aby sme sa z toho nejako dostali.“

Za čo potom rekonštruujete nový priestor?

„Priestor v YMCA je pomerne zachovalý, ale aj tak sú to nemalé náklady. Riešime to svojpomocne. Keď nám murári dali cenu na búranie priečok 3900 eur, rozhodli sme sa, že to spravíme radšej sami. Za tri dni sme to s chlapcami zo SkRAT-u zbúrali a ušetrili sme. Tak isto to prebiehalo aj pri cenovej ponuke na prerábku toaliet, chceli 4600 eur. Urobili sme to opäť spolu. To je jediná šanca, lebo peniaze na to nemáme, iba vlastné.“

Aké konkrétne?

„Napríklad moje osobné, aj ďalších členov združenia. Okrem toho máme nejaké sponzorské peniaze z dvoch percent, potom zopár eur, ktoré sa nám podarilo ušetriť zo zájazdov a podobne. “

Ako sa darí na skúškach vášho divadla SkRAT?

„Onedlho začneme so skúšaním spomenutej inscenácie Proces. Keďže členovia súboru robia divadlo popri svojich zamestnaniach a nemôžu intenzívne skúšať, predpokladáme, že v decembri bude mať premiéru inscenácia work in progress, ktorú po novom roku dotiahneme. Tento model skúšania vznikol už dávnejšie, nechtiac, ale osvedčil sa nám.“

Vraj by u vás chcela účinkovať herečka Jana Oľhová.

„Novú inscenáciu bude režijne skúšať Dušan Vicen a Jana Oľhová na jeho ponuku reagovala pozitívne, verím, že sa to podarí, aj keď to bude určite náročné, hlavne z pohľadu logistiky.“
SkRAT je súčasťou medzinárodného projektu Paralelné životy, ktorému šéfuje asociácia Divadelná Nitra. Budete robiť inscenáciu na základe spisov tajnej polície. Kedy bude hotová?
„Mala by mať premiéru na Divadelnej Nitre 2012. Budeme to potom pravidelne uvádzať. Teda ak budú ľudia chodiť. Pravdu povediac, som skeptický voči veľkým umeleckým projektom, ale to neznamená, že divadlo musí zle dopadnúť. Mám skúsenosť, že keď z desiatich projektov vyjdú dva, je to dobré. Ale na ľuďoch, ktorí robia okolo toho, je vidieť, že im ide o dobrý výsledok a robia pre to všetko.“

Dokumentárne divadlo tohto typu robíte prvýkrát. V akej fáze je váš prieskum dokumentov ŠtB?

„Rozprávali sme sa s Ľubomírom Morbacherom z Ústavu pamäti národa. Poskytol nám materiály, o ktoré sme mali záujem, vyrozprával niektoré príbehy. Postupne si ujasňujeme prístup. S Dušanom Vicenom sme sa zhodli, že asi nebude šťastné klásť dôraz iba na príbehy.“

Prečo?

„Sú síce veľmi silné a často tragické, ale keď ich človek nazhromaždí, tak sú si vo svojej obludnosti podobné. Majú spoločnú podstatu: že tajní agenti a vôbec celý systém štátneho teroru si mohol cez svoj prevodník robiť to, čo robil. Nás skôr zaujíma sivá väčšina, ktorá to nechcela vedieť a vidieť alebo sa priamo s ŠtB možno ani nikdy nestretla. Dodnes si mnohí ľudia myslia, že nič také neexistovalo.“

Eva Andrejčáková, SME, 1. 10. 2012

 

SkRAT vo výklade. Netradične a veľkolepo

Na polceste medzi provizórnym priestorom v KC Dunaj a sľubným novým miestom pôsobenia v bývalej bratislavskej YMCA odohralo divadlo SkRAT v pondelok 17. septembra otváracie predstavenie sezóny. Netradične, vo výklade Poľského inštitútu. Je len málo inscenácií, ktorým by takýto experiment prial. Mŕtvym dušiam však rozhodne áno.

Inscenácia Mŕtve duše (Obrazy z nového sveta) mala svoju premiéru v roku 2008. Predstavenie, ktoré súbor odohral pre divákov usadených na ulici pred výkladom Poľského inštitútu, však dokázalo, že divadlo je umenie živé, žijúce, premenlivé a vyvíjajúce sa. Aj v jedinej inscenácii. Ak najslávnejší divadelný teoretik K. S. Stanislavskij chcel, aby herci v divadle hrali tak, akoby medzi nimi a divákmi bola štvrtá stena, SkRAT ho vyslyšal. Doslova. Sklo výkladu dokonale oddelilo javisko od hľadiska a rámy zas výraznejšie členili jednotlivé hracie priestory na samostatné miestnosti spální, pracovní, kúpeľní, obývačiek. Toto všetko navyše premenilo bežného diváka na voyera pozorujúceho životy ľudí na opačnej strane panelákovej zástavby. Netreba pritom počuť, stačí sa dívať.

Fragmenty tragédií, výseky z bežného života, normálne šťastie, ale predovšetkým nenormálne nešťastie aj pod strechou divadla pôsobia bolestivo realisticky. Popri ruchu električiek, náhodných okoloidúcich, cigaretovom dyme, ale aj divákoch, ktorí predstavenie predčasne vzdávajú, odvolávajúc sa na „príliš vysoké/príliš nízke“ umenie, sa dej za výkladom stáva realitou. Alebo reality show.

Samozrejme, inscenácia využíva divadelný jazyk, a tak na rozdiel od televíznej reality show ponúka obrazy dnešného sveta koncentrované, zhustené a ukazuje ich v dôsledkoch. Bez slov predvádza, kam smeruje láska zamieňaná za kuriózne sexuálne hry, večné obšmietanie sa okolo chladničky s pivom, nenápadná susedská nevera či nesplnené sny stať sa tanečníkom. Ukazuje, ako sa z ľudí stávajú mŕtve duše a divák na opačnej strane skla pociťuje až nebezpečný pocit identifikácie. Takto sa predsa doma správame všetci!

Otváracie predstavenie deviatej sezóny divadla SkRAT začalo netradične a svojím spôsobom veľkolepo. Ťažko si predstaviť, že by sa divadlu podarilo ešte dôslednejšie zrealizovať svoj pôvodný zámer. A ťažko si predstaviť, že by sa mu podarilo ešte viac zapôsobiť na diváka.

Hodnotenie Pravdy: 5 hviezdičiek z 5

SkRAT: Mŕtve duše (obrazy nového sveta) / koncepcia, réžia: Dušan Vicen / hrajú: Víto Bednárik, Ľubo Burgr, Lucia Fričová, Dana Gudabová, Inge Hrubaničová, Milan Chalmovský, Vlado Zboroň / svetelný dizajn, hudobný mix: Ladislav Mirvald / premiéra: 5. decembra 2008./ otváracie predstavenie sezóny 17. septembra 2012, výklad Poľského inštitútu.

Soňa Smolková, Pravda, 19. 9. 2012

Deviatu sezónu A4 otvoria Mŕtve duše

Všetko, čo ste chceli vedieť o pocitoch voyera a hanbili ste sa k tomu priznať, vám prezradia Mŕtve duše divadla SkRAT, ktorými bratislavské centrum pre súčasnú kultúru A4 otvorí po lete novú, v poradí už deviatu sezónu. Úvodné predstavenie však bude netradičné svojím miestom – uskutoční sa vo výklade. Prizerať sa odvážnym aj cenzurovaným obrazom z bytov, spální, kúpeľní, kuchýň a obývačiek sa budú diváci môcť už tento pondelok 17. septembra pred Poľským inštitútom na Námestí SNP.
Atraktívny septembrový program, predstavujúci ako vždy najzaujímavejšie polohy súčasnej divadelnej, hudobnej a filmovej tvorby, je pre návštevníkov pripravený v provizórnych priestoroch A4 na druhom poschodí OD Dunaj s vchodom z Nedbalovej ulice. V nich sa usídlilo osem rokov fungujúce centrum súčasnej kultúry na jar, po tom, ako Ministerstvo kultúry za bývalej vlády zrušilo netransparentnú súťaž na programovú spoluprácu v momentálne prázdnom V-klube.
„V súčasnosti sú na dobrej ceste rokovania o presune do vyhovujúcejších priestorov,“ prezradil štatutár A4 Ľubomír Burgr. K sťahovaniu by malo prísť už v najbližších týždňoch a budú s ním súvisieť aj ďalšie novinky, o ktorých bude A4-ka onedlho informovať. Medzitým však pozýva návštevníkov do svojho súčasného pôsobiska na druhom poschodí bývalého obchodného domu. O koncertné rozohratie sezóny sa so svojím sólovým setom postará 25. septembra americký performer Tom Smith, extatický vokalista a zakladateľ kultovej experimentálnej zostavy To Live and Shave in L. A. Doprevádzať ho bude pražská formácia drónových a lo-fi improvizátorov RuiNU (KlaNGundKRaCH) a čerstvý slovenský noise-ambientný projekt Charming Assistant. Kino inak po letnej pauze privíta zakladateľov iniciatívy Easterndaze Luciu Udvardyovú a Petra Gondu, ktorí vytvoria mozaiku postkomunistickej východnej Európy prostrednictvom videoklipov, útržkov filmov a popkultúrneho odpadu.
Na jeseň pripravuje divadlo SkRAT nové divadelné predstavenie s pracovným názvom Proces. Inscenácia je voľne inšpirovaná románom Franza Kafku, avšak príbeh pozostávajúci z niekoľkých voľne nadväzujúcich epizód bude zasadený do súčasnosti, do prostredia justície začiatkom 21. storočia, po prechode od jedného absurdného spoločenského zriadenia k ďalšiemu, nemenej absurdnému. Text inscenácie bude vznikať na základe vopred pripraveného libreta, ktoré sa bude ďalej rozvíjať prostredníctvom rozhovorov a hereckých improvizácií na skúškach. Plánovaná premiéra hry pod režijným vedením Dušana Vicena je naplánovaná na začiatok decembra.
Jesenný program prinesie tak ako každý rok aj viacero festivalov. Tým najbližším bude prehliadka autorského divadla Pro-téza, ktorý v čase od 18. - 23. októbra uvedie inovatívne divadelné projekty zahraničnej a domácej scény. Deviata sezóna A4 ponúkne v decembri aj trinásty ročník najväčšej hudobnej udalosti pre “pokročilých poslucháčov” – festivalu súčasnej hudby Next.

A4 – nultý priestor, 12. 9. 2012

Peter Littmann: Slovensko má obrovskú šancu

„Slovensko by sa mohlo prezentovať tak dobre, ako sa Británia prezentovala olympiádou,“ hovorí PETER LITTMANN, ktorý v 90. rokoch pomohol prebudovať značku Boss na svetoznámy fenomén. Vraví, že aj táto krajina má potenciál zlepšiť svoj imidž.

Žijete už roky v Hamburgu. Poznajú Nemci vôbec Slovensko?

Myslím, že nepreženiem, ak poviem, že nie. Nehovorím o nevzdelaných ľuďoch, ale ani tí, čo pravidelne čítajú noviny, často nepoznajú rozdiel medzi Slovinskom a Slovenskom. Niektorí si dokonca ani neuvedomujú, že Česko-Slovensko už neexistuje.

Geograficky predsa nie sme až takí vzdialení.

Psychologicky je Slovensko od Nemecka veľmi vzdialené.

Je dobré odvolávať sa na bývalý spoločný štát s Čechmi, alebo je to pre imidž Slovenska kontraproduktívne?

Imidž má dva komponenty. Jedným je minulosť, ale pre mňa je oveľa dôležitejšia budúcnosť. Slovensko je moderný európsky štát, ktorý za pomerne krátky čas urobil veľký krok dopredu. Slovensko propagujem ako dynamickú modernú krajinu, ktorá bude už o desať rokov oveľa ďalej.

Máte skutočne pocit, že sme za ostatných dvadsať rokov niekam pokročili?

Možno som sentimentálny, lebo som v Bratislave vyrástol. Ešte si pamätám, aké to bolo v čase, keď som odtiaľ odchádzal alebo tesne po revolúcii. Nemôžete si zmeny uvedomovať, keď tu žijete, nevidíte ich. Ale ja mám odstup a preto hovorím, Slovensko sa nemusí hanbiť. Dvadsať rokov v živote jednej krajiny nič neznamená.

Na čom všetkom vidíte zmenu?

Zmenila sa napríklad reč tela. Kedysi boli ľudia z toho socializmu utrápení, nahrbení, teraz sú vzpriamení. To sú pre mňa veľmi dôležité emocionálne veci. Slovensko má problémy, ale majú ich aj iní, aj Francúzi, aj Nemci. Treba komunikovať potenciál, možnosti a ambície. Fínsko bolo donedávna veľmi chudobnou krajinou, ale dnes sú úspešní. Zbohatli, lebo boli inovatívni a mali dobré nápady. Touto cestou by Slovensko tiež mohlo ísť. Treba podporiť mladých ľudí, aby si trúfali a išli študovať do zahraničia.
Ale našou realitou je skôr krajina s obrovskou nezamestnanosťou mladých, ktorí sú z aktuálnej situácie v depresii. To je škoda, lebo je to ten najlepší potenciál. Dá sa však na tom pracovať.

V čom sme podľa vás napríklad v porovnaní s Čechmi či Maďarmi lepší?

Slováci sú húževnatí, pracovití, hoci možno nie vždy dosť ambiciózni. Ak už hovoríme o minulosti, aby Slováci prežili, potrebovali isté presvedčenie a silu, a tú Slováci majú. Avšak v prvom rade nesmieme sa len porovnávať so susedmi, ale so všetkým krajinami na svete, lebo tam všade sú naše trhy a tam sú aj naši konkurenti.

Podľa nedávnych ekonomických štatistík sme však Česko stále nedobehli.

Dôležitá je tendencia, a tá je pozitívna. Česi vychádzali z inej úrovne.

Ktorá krajina má podľa vás dobrý imidž?

Švajčiarsko, USA, Fínsko.

Kde je najväčší rozdiel medzi imidžom a realitou?

Otázka je dobrá, ale akademická. Realita je to, čo ľudia vidia. Vo Švajčiarsku tiež nie je všetko zlato, čo sa blyští. Aj tam je vskutku rozdiel medzi imidžom a realitou, ale ak napíšeme made in Switzerland, bude to predávať podobne, ako je made in Italy výhodou v móde. Je dobré, že Slovensko nemá negatívny imidž, ako má napríklad značka made in China. Lebo ak sa chcete dostať z negatívnej pozície, musíte sa najprv dostať na nulu a až potom v druhom kroku budujete pozitívnu pozíciu. A Slovensko je na nule. Môže začať budovať.

Našinec si možno myslí, že imidžu Slovenska najviac pomôže víťazstvo hokejistov, Sagana či Hantuchovej.

Nesmie sa podceňovať ani to, ale koľko Hantuchových máme? Na to by som sa nespoliehal. Ľudia nie sú hlúpi, vedia rozlišovať. Čína má dnes veľa vynikajúcich športovcov, ale jedna vec je šport, a druhá je kvalita výrobkov.

Aký význam pre imidž krajiny má prezentácia kultúry?

Kultúra je asi ešte dôležitejšia ako šport. Napríklad neviem, či si uvedomujeme, že jedným z najznámejších mladých výtvarníkov vo svete je Roman Ondák.

Keby ste sa naňho pýtali ľudí na ulici, určite by ho málokto poznal.

Ale tí, čo sa zaujímajú o súčasné umenie, vedia, že bol na Bienále v Benátkach aj na Dokumente v Kasseli. Alebo vedia Slováci, že na dôležitom festivale vo Wiesbadene bolo aj divadlo SkRAT?

Niektoré krajiny majú aj svoje fyzické symboly, ako napríklad nejaké hudobné nástroje či pamiatky. Máme na Slovensku niečo, čo by sa automaticky spájalo so Slovenskom? Partizánske ohne, pirohy?

Medzi zákazníkmi mojich partnerov vo firme je aj Lichtenštajnsko. Povedali si, že logo krajiny sa týka všetkých ľudí, a tak vypísali súťaž, na ktorej sa mohli podieľať všetci, nielen svetoví grafici, ale aj amatéri. Porota vybrala päť najlepších nápadov, ktoré potom predložili celému národu. V tomto prípade dali hlasovacie právo všetkým nad 14 rokov. Obyvatelia si vybrali jedno, za ktoré hlasovalo až štyridsať percent. Možno práve vybrané logo nebolo graficky to najlepšie, ale čo máte z loga, ak sa s ním vaši občania nestotožňujú? Ak Slovák ide do zahraničia, mal by byť hrdý na to, ako sa Slovensko prezentuje, aby nekýval rukou nad heslami, ktoré vymyslí nejaká reklamná agentúra. Toto sa však nedá dosiahnuť za dva týždne.

Nerozmýšľali ste o nejakom slogane pre Slovensko?

Najprv si treba ujasniť stratégiu. Kto sme, kam chceme ísť a ako sa tam dostaneme. Až potom si môžeme vyrábať slogany. Česi hovoria o krajine príbehov, to znamená, že hovoria o minulosti, to však nie je prípad Slovenska. V Estónsku sa presadilo heslo Welcome to Estonia. Čo to znamená? Ak niekto príde ku mne domov, poviem mu vitaj. A čo? Je to povrchné.

Ako sa vám páči slogan, ktorý navrhla SACR?

Čo povie „malá veľká krajina“ cudzincom? Koho to zaujíma? Koľko je takých malých krajín na svete? Treba vymyslieť niečo, čím sa možno odlišovať, čo má význam špeciálne pre Slovensko. Nikoho nezaujíma, čo bolo, ale to, čo bude zajtra.

Čo sme tých dvadsať rokov samostatného Slovenska robili, že o nás nevedia? Čo robila agentúra na podporu cestovného ruchu?

Snažia sa, ale nie je to koordinované. A podľa môjho názoru nejde len o to urobiť dobré logo či vymyslieť slogan. Prezentácia krajiny potrebuje strategický koncept. Ľudia v krajine sa s ním najprv musia identifikovať, až potom ho možno prezentovať cudzincom. Ak sa totiž urobí rozumný koncept, má vplyv na zdravé sebavedomie ľudí a na národné uvedomenie.

Na aké cieľové skupiny by sa mal zamerať marketing Slovenska?

Potenciálni turisti sú dôležitou skupinou. Slovensko je krásne, má čo ukázať, ale turisti sem nechodia, prinajmenšom návštevnosť nezodpovedá potenciálu. Nemcov napríklad láka všetko, čo je spojené s ich dejinami, na východe sú mestá a dediny, ktoré by ich mohli zaujímať, ale oni o tom ani netušia. Navyše turizmus môže mať ekonomický význam, mohol by pomôcť pri zvyšujúcej sa nezamestnanosti na Slovensku. Druhou skupinou sú investori, ktorí však zatiaľ, žiaľ, častejšie idú do Maďarska, Českej republiky, Ukrajiny.

Prečo?

Majú tam stimuly, ale aj lacnú pracovnú silu. Ja však argumentujem tým, že naši ľudia sú šikovní. Keď si Volkswagen každoročne robí svoj rebríček prevádzok, Bratislava je skoro vždy medzi najlepšími. Ale toto vonku nikto nevie. Treťou cieľovou skupinou je široká verejnosť v západných krajinách. Moja firma pomáha slovenským podnikom dostať sa do zahraničia. Slovenskému exportu by určite pomohlo, ak by made in Slovakia niečo znamenalo. Ak prinesiete produkt zo Švajčiarska či Nemecka do zahraničia, nemusíte k nemu už nič dodávať. Ak je zo Slovenska, musíte zabojovať. Keby bol imidž krajiny lepší, všetko by bolo jednoduchšie.

Ale to je bludný kruh. Kým neexportujeme, tak sa o nás nikto nezaujíma, a naopak, kým sa o nás nikto nezaujíma, nemáme šancu exportovať. Kde treba začať?

Celkom tak to nie je. Mnoho slovenských podnikov už exportuje. Samozrejme, dôležitá je aj akceptácia Slovenska na politickej úrovni. Slovensko potrebuje priateľov. Mám pocit, že slovenská politika sa v európskom kontexte správa zodpovedne, čo sa nedá povedať o všetkých krajinách a napríklad Nemecko si to uvedomuje. Pre Slovensko je veľmi dôležitý rok 2016, keď na pol roka prevezme predsedníctvo Európskej únie. V tom čase sa bude na Slovensko pozerať celá Európa. Je to obrovská šanca.

Na príklade Česka však vidíme, že je to aj veľká možnosť celkom si ten imidž pokaziť.

Kde je šanca, tam je aj riziko. Bol by som však veľmi rád, keby sa Slovensko prezentovalo tak dobre ako Británia olympiádou.

Londýnske olympijské ceremoniály až prvoplánovo prezentovali britskú históriu a turistické atrakcie.

Áno, urobili to veľmi šikovne, niečo ich to stálo. Ale teraz pôjdu turisti z celého sveta ešte radšej do Londýna. Každý ide rád tam, kde sa niečo deje. Napríklad Berlín nie je pekné mesto, ale milióny ľudí ho s nadšením navštevujú, lebo – ako sa hovorí, horí tam vzduch.

Košice majú byť v budúcom roku Európskym hlavným mestom kultúry. No ešte len teraz sa rozbiehajú stavebné práce na hlavných investičných projektoch.

Ak sa niečo také stane, je to nevyužitá možnosť. Ak totiž Košice majú status EHMK, získavajú zadarmo pozornosť množstva ľudí. Preto hovorím, že je dôležitý rok 2016 a potrebujete dva-tri roky na prípravu. Ak sa premešká vhodný čas, nebude to fungovať.

Môže potenciálnych investorov odradiť zvýšenie daní na Slovensku?

To nie je nikdy príjemné, ale mám taký pocit, že firmy, ktoré chcú na Slovensku investovať, majú pre to pochopenie a rešpektujú to ako zodpovedné konanie. Problémom sú skôr iné veci. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí hovoria, že obchodovanie je ťažšie pre krízu. Ale to nie je jediné odôvodnenie. Pre slovenské podniky sa zmenilo aj to, že ich konkurenčnou výhodou bola kedysi lacná pracovná sila. Túto výhodu však strácajú, lebo životná úroveň stúpa a s ňou stúpajú mzdy. Vždy sa dajú nájsť krajiny, ktoré sú vo výrobe lacnejšie, ako je Slovensko, na toto sa teda nemôžete spoliehať. Vládne stimuly tiež nie sú nekonečné.

Bolo vôbec dobré ich dávať?

Dostali sa vďaka nim na Slovensko veľké podniky, ale nie malé a stredné. A práve tie sa pokúšam prilákať ja. Najprv im však musím vysvetliť, kde Slovensko je. Podľa mojej skúsenosti, ak už sem niekoho dostanem, či už ako investora, alebo turistu, je nadšený. Ale nikto nepríde len tak do Tatier, lebo Lomnica či Štrba mu nič nehovoria, ešte možno Zakopané. Ak však už raz navštívia napríklad Oravu, sú spokojní.

V čom vidíte najväčší problém prezentácie Slovenska?

Že táto oblasť dnes patrí pod tri ministerstvá. Jednotliví ministri pravdepodobne spolupracujú, ale podľa môjho názoru by sa to malo všetko spájať u predsedu alebo podpredsedu vlády. Identita Slovenska je taká dôležitá vec, že sa jej musia venovať na najvyššej úrovni. Takto to je aj vo viacerých vyspelých krajinách.

Zuzana Uličianska, SME, 7. 9. 2012
 

 

Vyvetranie mierne zatuchnutej Európy. Aspoň na javisku

Slovensko sa na Bienále európskej drámy prezentovalo okrem divadla SkRAT aj réžiou Ondreja Spišáka v poľskom divadle Na Woli.

Tohtoročného jedenásteho pokračovania  Bienále európskej drámy vo Wiesbadene sa zúčastnilo 31 divadiel z 25 krajín. Všetky hry sa hrali v origináli so simultánnym prekladom do nemčiny.

Tematicky predstavujú tri desiatky inscenácií zväčša pestrú zmes tém, príbehov, žánrov. Ale v tomto roku výrazne prevažovali nie práve „najveselšie“, zato veľmi príbuzné spoločné témy: nacionalizmus, xenofóbia, rasizmus, náboženský fanatizmus.

Samozrejme, že najfrekventovanejšie boli otrasné skúsenosti národnostných konfliktov, ktoré zasiahli najmä južnú Európu a bývalý Sovietsky zväz. Sympaticky však pôsobilo najmä to, že ich divadelné zobrazenie nemalo už len tragickú podobu (hoci skutočnosť bola najmä na Balkáne viac než tragická), ale po odstupe viacerých rokov najmä mladší divadelníci dokázali vnímať aj groteskný a absurdný rozmer bratovražedných konfliktov.

Prekliati zradcovia
Koprodukcia divadelníkov zo Srbska, Bosny-Hercegoviny a Kosova oživila ich autentické spomienky a zážitky z vojnového detstva. Slovinci   inscenovali sériu groteskne-hororových nacionálnych konfliktov v predstavení Nech sú prekliati zradcovia našej vlasti. Národnostné trenice medzi hercami v jednom divadelnom súbore vyhrotili až tak, že sa navzájom niekoľkokrát postrieľali a potom opäť a opäť ožívali, aby svoje absurdné verzie mohli doviesť do úplného konca.

Rumuni inscenovali simultánne vo viacerých interných i externých priestoroch pestrú mozaiku interaktívnych výstupov, kým Íri uviedli jednu s najšokujúcejších inscenácií: priam dokumentárnu „správu“ o sexuálnom zneužívaní chlapcov v katolíckych detských domovoch v Írsku, spracovanú na základe takzvanej Ryanovej správy z roku 2009.

Spišákova Naša trieda
O slovenskom jednoznačnom úspechu: inscenácii Napichovači a lízači Dušana Vicena a divadla SkRAT sme už informovali. Ale Slovensko sa prezentovalo aj zásluhou režiséra Ondreja Spišáka, ktorý inscenoval drámu Tadeusza Słobodzianka Naša trieda vo varšavskom divadle Na Woli. Autentickú drámu o vražednom antisemitizme v poľskom mestečku Jedwabne uviedlo v roku 2009 aj Národné divadlo v Londýne; v Poľsku získala hra najvýznamnejšiu literárnu cenu Niké v roku 2010.  V Bratislave sme ju mohli nedávno vidieť aj vďaka Poľskému inštitútu na prehliadke Nová dráma.

Najväčším zážitkom však bola vo Wiesbadene vyše štvorhodinová inscenácia poslednej hry rakúskeho dramatika Petra Handkeho Ešte stále búrka, ktorú uviedlo divadlo Thalia z Hamburgu v réžii Dimitera Gotscheffa. Je to opäť autentická spoveď, tentoraz o osudoch jednej rozvetvenej slovinskej rodiny v rakúskych Korutanoch a neskôr po „anšluse“ Rakúska už v Hitlerovej Ríši.

Príbeh jednej rodiny v strednej Európe je svedectvom o histórii, ktorá sa v mnohom podobá na osudy viacerých susedných národov a kultúr, a teda aj Slovenska.

Festival otvoril okná v mierne zatuchnutej Európe a azda aj dosť rázne ten náš milý starý svetadiel vyvetral. Aspoň na javisku. 

Martin Porubjak, SME, 3. 7. 2012

 

Napichovači a lízači na prestížnom festivale súčasnej drámy vo Wiesbadene

Predstavenie divadla SkRAT Napichovačí a lízači bude v sobotu 16. 6. 2012 uvedené na najrešpektovanejšom európskom festivale súčasnej drámy Neue Stücke aus Europa (New Plays from Europe / Nové hry z Európy) v nemeckom Wiesbadene. Festival sa koná od 1992 (do roku 2002 sa nazýval Bonner Biennale) a odvtedy si získal uznanie odbornej i laickej verejnosti, pre ktorú objavuje nové divadelné hry, súbory i režisérov. Svojho času upozornil na hry dnes už známych dramatikov ako Biljana Srbljanović, Vasilij Sigarev, Dejan Dukovski, Jon Fosse, Enda Walsh, Jevgenij Griškovec, Werner Schwab či Yasmina Reza.

V umeleckej koncepcii Tankreda Dorsta, jedného z najhranejších nemeckých dramatikov, sa tak divadlo SkRAT po prvýkrát predstaví v spoločnosti divadelných súborov z 25 krajín mezi 31 novými hrami.

Slovensko je na tomto festivale reprezentované po štvrtýkrát v histórii: v roku 1994 sa podarilo preraziť SND a hre Ladislava Mňačka Čistka v réžii Petra Mikulíka, v 1996 Stoke s predstavením Eo Ipso v réžii Blaha Uhlára a naposledy v 2004 Divadlu Alexandra Duchnoviča s hrou Miloša Karáska Perón.

Predstavenie Napichovači a lízači v réžii Dušana Vicena vzniklo v autorskej spolupráci s účinkujúcimi (Vít Bednárik, Ľubo Burgr, Lucia Fričová, Daniela Gudabová, Milan Chalmovský a Romana Maliti). Od svojej premiéry 11. 2. 2011 bolo uvedené na festivale Divadelná Nitra, zvolenskom Víkende atraktívneho divadla, zlínskom festivale Setkání/Stretnutie a na Novej dráme 2011, kde získalo Cenu študentskej poroty. Pravidelne je hrávané na domovskej scéne divadla SkRAT, v bratislavskom A4 – nultom priestore.

Minister kultúry odvolal generálneho riaditeľa NOC Jána Tazberíka

Minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) odvolal z funkcie s účinnosťou od dnešného dňa generálneho riaditeľa Národného osvetového centra (NOC) Jána Tazberíka.

„Jedným z dôvodov bola aj neschopnosť bývalého generálneho riaditeľa predložiť víziu rozvoja NOC, o ktorú ho minister kultúry požiadal 11. mája,“ informoval hovorca rezortu kultúry Jozef Bednár.

Tazberík sa podľa webu NOC stal riaditeľom centra ešte v roku 1994 a na tomto poste pôsobil dodnes len s prestávkou v rokoch 1995 až 1998.

Koncom minulého roka vyvolalo nevôľu časti kultúrnej obce, keď komisia zriadená NOC vo verejnom výbere na neverejnom zasadnutí rozhodovala o tom, kto bude s NOC spolupracovať na programe a dramaturgii priestorov Domu umenia v centre Bratislavy na Námestí SNP. Pomerom osem ku dvom hlasom vtedy zvíťazil projekt neziskovej organizácie Cylinder založenej ad hoc, hoci sa očakávalo, že komisia schváli spoluprácu s A4 – Asociáciou združení pre súčasnú kultúru. Vtedajší minister kultúry Daniel Krajcer vyzval Tazberíka na zrušenie výberu, čo sa aj stalo.

Nový výber NOC nevypísalo, priestory Domu umenia mali totiž najskôr prejsť rekonštrukciou. ,,K budúcej súťaži sme sa zatiaľ v NOC nedostali, nevedno, či bude a aká bude. V tejto chvíli je pre nás dôležité ukončiť verejné obstarávanie na rekonštrukciu priestorov, ponuky sa dávajú do konca februára," povedal koncom februára Pravde Tazberík. Rekonštrukcia v hodnote 170 – tisíc eur mala podľa neho trvať zhruba 3 mesiace a až po nej a po konzultácii s novým vedením ministerstva kultúry, chcelo NOC uvažovať o novom výbere, ktorý plánovalo vypísať najskôr koncom mája.

TASR, Pravda, 31. 5. 2012

Klub Lúč

ANTÉNA / sieť pre nezávislú kultúru

Mesto Trenčín

Mierové námestie 2

911 64 Trenčín

 

Vážený pán primátor, vážení členovia mestského zastupiteľstva,

ako členovia Antény – siete pre nezávislú kultúru chceme týmto listom vyjadriť podporu kultúrnym a spoločensky prospešným aktivitám, ktoré už niekoľko rokov organizuje občianske združenie Kolomaž v priestoroch Kina Hviezda a Klubu Lúč. Reagujeme tak na udalosti posledných dní (prerušenie činnosti Klubu Lúč po ďalšom vlámaní do slabo zabezpečeného objektu Hviezdy), ktoré sú vyústením dlhodobo neriešenej situácie a neistoty, v ktorej Klubu Lúč logicky dochádza motivácia ďalej pokračovať.

Kolomažou realizované projekty a aktivity (Klub Lúč, Detský divadelný klub, Sám na Javisku, … spolu viac než stovka akcií) tvoria dôležitú súčasť kultúrnej a umeleckej scény na Slovensku, zvlášť v oblasti prezentácie a podpory tvorby nezávislého umenia. Klub Lúč je jediným reprezentantom Trenčína nielen v našom networku, ale na celej alternatívnej hudobnej a divadelnej scéne. Najväčší význam však má Klub Lúč pre mesto Trenčín a jeho obyvateľov. Svedčí o tom aj celoročná návštevnosť, ktorá dosahuje 15-tisíc ľudí, najmä mladých.

Bez kultúry sa budúcnosť nedá predstaviť. Súčasné umenie a priestor pre kultúrne aktivity však potrebuje podporu, nie je to komerčný mainstrový biznis a nikdy nebude, nielen v Trenčíne ale všade vo svete. Vyzývame vás preto aj my, ktorí podobné aktivity organizujeme a zastrešujeme v Bratislave, Žiline, Košiciach, Banskej Bystrici, Kremnici, Banskej Štiavnici a ďalších mestách, aby ste podnikli rýchle kroky, ktoré aktivity Klubu Lúč a Kina Hviezda znovu naštartujú. Aj napriek zložitej finančnej situácii na to netreba tak veľa, stačí ochota posúvať veci postupne vpred.

Urgentná stabilizácia situácie v budove Hviezdy a vyriešenie dlhodobého nájomného vzťahu medzi mestom a občianskym združením Kolomaž sú prvým a najdôležitejším bodom pre budúcnosť tohto priestoru. Spoločne s pracovníkmi a umelcami z Klubu Lúč si želáme, aby sa v trenčianskom mestskom zastupiteľstve čo najskôr našlo riešenie správy a prevádzky objektu kina Hviezda.

S úctou a poďakovaním za vašu ochotu pomôcť kultúre,

členovia Antény – siete pre nezávislú kultúru:

A4 – nultý priestor (Bratislava), Tabačka Kulturfabrik (Košice), Divadlo na peróne (Košice), Divadlo Pôtoň (Bátovce), Záhrada – Centrum nezávislej kultúry (Banská Bystrica), Stanica Žilina-Záriečie (Žilina), Divadlo z Pasáže (Banská Bystrica), Banská St a nica (Banská Štiavnica), KC Dunaj (Bratislava) a ďalší...

v zastúpení:

......................................................
Mgr. Milan Zvada, MA

koordinátor

V Banskej Bystrici dňa 30. mája 2012

A4 sa sťahuje do Dunaja

Asociácia združení pre súčasnú kultúru A4 našla minimálne na niekoľko nadchádzajúcich mesiacov nové útočisko. Z priestorov Domu umenia na bratislavskom Námestí SNP, v ktorých sa starala o program od roku 2004, sa nesťahuje ďaleko. Od marca bude pôsobiť na druhom poschodí bývalého obchodného domu Dunaj.

Začnú Delúziou
,,V nových priestoroch začneme 9. marca premiérou divadla SkRAT Delúzia – v zajatí nepokojnej mysle," povedal zástupca A4 Ľubomír Burgr. V marci A4 ponúkne okrem predstavení SkRAT-u aj niekoľko koncertov či filmové večery s ranými snímkami režiséra Michaela Hanekeho vrátane jeho celovečerného debutu Siedmy kontinent.

A4 v priestoroch Domu umenia skončila vlani po tom, čo neuspela vo verejnom výbere na programovú spoluprácu s Národným osvetovým centrom (NOC), ktoré priestory spravuje. Vo výbere zvíťazila nezisková organizácia Cylinder. Objavili sa však pochybnosti, či splnila podmienky výberu. Po protestoch verejnosti a umelcov minister kultúry Daniel Krajcer sporný výber zrušil.

Dom umenia teraz čaká rekonštrukcia, po nej vypíše NOC zrejme nový výber. ,,K budúcej súťaži sme sa zatiaľ v NOC nedostali, nevedno, či bude a aká bude. V tejto chvíli je pre nás dôležité ukončiť verejné obstarávanie na rekonštrukciu priestorov, ponuky sa dávajú do konca februára," povedal generálny riaditeľ NOC Ján Tazberík. Rekonštrukcia v hodnote 170-tisíc eur by podľa neho mala trvať zhruba tri mesiace. Až potom, po konzultácii s novým vedením ministerstva kultúry, budú uvažovať o novom výbere. Ten by NOC mohlo vypísať najskôr koncom mája, víťaz by tak bol známy zrejme v júli.

Či sa asociácia A4 na prípadnom novom výbere zúčastní, Burgr zatiaľ nevie naisto povedať. ,,Skôr nie. Zatiaľ som taký zahltený sťahovaním a riešením priestorových a technických otázok, že o nejakej spolupráci s hocikým momentálne nemám kapacitu uvažovať. Všetko je otvorené, zatiaľ sa však nemáme v pláne zúčastniť." Podľa Tazberíka sa môže stať, že do druhého výberu sa nakoniec nikto neprihlási. ,,Situácia sa pokojne môže vyvinúť aj takto."

Problém v zákonoch
Podľa Burgra je pri podobných spoluprácach problém aj v zákonoch. ,,Súčasná legislatíva, ktorá upravuje narábanie s majetkom štátu, nezakladá veľa možností, ako spolupracovať so štátom spôsobom, že si od neho prenajímam alebo iným spôsobom získam priestor na kultúrne účely," vysvetľuje Burgr.

Doterajšia forma dohody o spolupráci bola podľa Burgra problémová tým, že medzi jej účastníkmi bol iba veľmi vágny právny vzťah a zmluva bola vypovedateľná bez udania dôvodu. V prípade výberového konania by zase rozhodovala najvyššia ponuka. ,,Je veľmi ťažké očakávať, že nejaké občianske združenie, ktoré je neziskové a robí kultúru, vygeneruje taký zisk, aby konkurovalo niekomu inému," myslí si Burgr. ,,Aj keby sa na takomto výberovom konaní zúčastnila len A4, musí ponúknuť minimálnu cenu, ktorú odhadca urobí z nájomného naokolo, takže v konečnom dôsledku to bude aj tak vysoká suma," dopĺňa ho Tazberík.

Podľa riaditeľa NOC sa zatiaľ nenašiel lepší model na fungovanie ako zmluva o spolupráci, aj podľa neho by však bolo vhodné upraviť legislatívu. ,,Nielen kvôli A4, ale aj kvôli tým, ktorí chcú pôsobiť napríklad na poli kultúry a využívať majetok štátu."

 

Matúš Kvasnička, Pravda, 21. 2. 2012

 

Kultúrny azyl divadla SkRAT

Trinásť premiér pôvodných slovenských inscenácií, niekoľko stoviek odohraných predstavení, niekoľkonásobná účasť na všetkých najvýznamnejších festivaloch na Slovensku ako Divadelná Nitra, Dotyky a spojenia Martin, Festival divadiel strednej Európy Košice, Víkend atraktívneho divadla Zvolen, zájazdy po celom Slovensku, pozvánky na festivaly do Čiech, Dánska, Nemecka, Rakúska, Talianska, dvakrát hlavná cena na festivale Nová dráma, vydaná kniha pôvodných slovenských dramatických textov.

Pred sebou reprezentácia Slovenska na veľkom prestížnom festivale v nemeckom Wiesbadene, kde posledný slovenský súbor vystupoval pred siedmimi rokmi. To všetko dosiahnuté pri minimálnych prevádzkových nákladoch, keď je samozrejmosťou, že herci, režiséri a technici sú zároveň stavbármi scény, manažérmi, šoférmi, účtovníkmi, upratovačmi, jednoducho všetkým, na čo iné pravidelne dotované divadlá zamestnávajú desiatky pracovníkov. Človek by si myslel, že divadlo s takouto históriou a výsledkami by si predovšetkým od štátnych úradníkov kultúrnych inštitúcií zaslúžilo, keď už nie nejakú tú úctu a snahu všemožne ho podporovať, tak aspoň trochu slušnosti. Nič také však nehrozí.

Kozmické míle od piesočku
Keď nedávno komisia zložená predovšetkým z úradníkov z inštitúcií so vzletnými názvami – Ministerstvo kultúry SR a Národné osvetové centrum – rozhodovala o tom, či divadlo SkRAT bude môcť spolu s Asociáciou združení A4 ďalej pôsobiť v priestoroch tzv. bývalého V-klubu, nič z vyššie uvedeného nebolo relevantné. Divadlo SkRAT sa spomenulo iba v jednej bizarnej súvislosti, keď sa jeden z členov či členiek výberovej komisie pohoršoval nad tým, ako sa môže v centre mesta hrať predstavenie s názvom Napichovači a lízači. Mimochodom, to je práve to predstavenie, ktoré bolo vybrané na festival do Wiesbadenu.

A práve tu je ten podstatný rozdiel. Komisia, ktorá vyberá na takýto festival, je zložená zo vzdelaných, rozhľadených a odborne fundovaných ľudí, ktorí nehodnotia veci podľa názvov po tom, čo ich vytrhnú z kontextu, a nerozhodujú podľa vopred dohodnutých kamarátšaftov! Sú to ľudia, ktorých ambíciou je tvoriť, nie intrigovať a likvidovať. Sú to ľudia, ktorí môžu výsledky svojej práce smelo prezentovať v čase a priestore na kozmické míle vzdialenom od piesočku, na ktorom sa zabetónovali niektorí slovenskí kultúrni úradníci.

Vynárajú sa ako prízraky
Divadlo SkRAT tak v má v krátkej dobe možnosť konfrontovať sa s dvoma diametrálne odlišnými svetmi. Svetom úradníckych štruktúr, stále sa neomylne vynárajúcich ako prízraky nevysporiadanej minulosti, maskujúcich svoje osobné či ekonomické záujmy vznešenými názvami ako kultúra či osveta.

Pre tento svet je niečo také ako nezávislé divadlo príliš neuchopiteľné a nepochopiteľné, aby nepocítil nutkavú potrebu zmiesť ho zo svojej cesty, ak sa mu do nej pripletie. Na takomto divadle sa nedá zarobiť, dokonca sa tu nedá ani odfotiť so známym televíznym hercom, aby bolo čo na stenu v kancelárii prišpendliť či založiť do albumu pre vnúčatá.

Na druhej strane je tu svet otvoreného stretnutia tvorivých ľudí z celej Európy, kde konfrontácia prebieha priamo na javisku a zákerné zákulisné praktiky sú tak nanajvýš predmetom demaskovania a výsmechu v predvádzaných inscenáciách. Aspoň tak to vždy bolo na medzinárodných festivaloch, na ktorých sa SkRAT doteraz aktívne zúčastňoval.

Keď padajú masky
Divadlo SkRAT sa teda momentálne ocitlo na ulici. A hoci je to po rokoch často radostnej, ale často aj úmornej práce – na pokraji fyzických a psychických síl – trpké konštatovanie, aj tu platí niekedy zneužívané, niekedy alibistické, niekedy predsa len pravdivé – všetko zlé je na niečo dobré. Padajú masky.

Na jednej strane sú tu úradníci so svojou suitou, schopní arogantným a neuveriteľne hlúpym spôsobom zmanipulovať jedno výberové konanie a znegovať tak niekoľkoročnú prácu úspešného kultúrneho centra a renomovaného divadla. Na druhej strane je tu Poľský inštitút, ktorý umožňuje odohrať SkRAT-u januárové predstavenia v jeho priestoroch v rámci akcie Kultúrny azyl. Sú tu ponuky kultúrnych centier v Žiline, Brne a v ďalších mestách, je tu vyše dvetisíc podpisov pod protestnou petíciou, je tu množstvo ohlasov a masívna podpora na internete.

To všetko dodáva SkRAT-u silu, ale najmä chuť prežiť. Aj keď v krajine, ktorá nemá veľkú tradíciu vo vznikaní úspešných a uznávaných divadiel, čo nezriaďuje a neriadi mesto či štát. Zato si buduje slušnú tradíciu v ich likvidovaní.

 

Dušan Vicen, Pravda, 27. 1. 2012

Likvidace kultury

Dvě slovenské kauzy

Dva za sebou následující skandály způsobily u našich sousedů neobvyklou občanskou aktivitu. Nejprve to byly podezřelé okolnosti výběrového řízení na kulturní prostor A4 v centru Bratislavy. Zanedlouho poté dopadla další rána v podobě státní dotace pro soukromou galerii Danubiana, která se má stát centrem současného umění.


Bratislavské prostory A4 bychom bez nadsázky mohli označit jako středisko slovenské alternativní kultury. Společnou snahou několika různě zaměřených občanských sdružení vznikl unikátní prostor, kde si přišli na své příznivci progresivních forem divadla, hudby, tance či vizuálního umění. Pro milovníky statistik zástupci A4 uvádějí osm set kulturních akcí za dobu osmi let existence instituce.

A4 dlouhodobě sídlila v budově Národného osvetového centra (NOC) v Bratislavě. Během doby svého fungování neměla asociace nikdy svůj prostor jistý, smlouvy o spolupráci byly vždy prodloužené jen na půl roku. Situace se vyhrotila loni v dubnu, kdy A4 obdržela fakturu od NOC, která žádala uhrazení dvojnásobku běžných poplatků za energie. Asociace se obrátila na ministerstvo, odkud jim navíc nepřišla ani přiznaná dotace. Hrozilo, že neobnoví svůj provoz. Nakonec se ale vše urovnalo, poplatky byly sníženy a přiznaný grant doručen.

 

Možná přijde i kouzelník

V prosinci minulého roku se na prostory A4 konalo výběrové řízení. Odborná komise se skládala především z vyslanců ministerstva kultury a NOC. Nerozhodli se pro A4 s jejím mezinárodním renomé a neotřesitelnou pozicí v uměleckém provozu, ale pro neziskovou organizaci Cylinder, která byla založena jen pět dní před uzávěrkou a nabízela kouzelnický program. Kulturní provokaci undergroundových kapel a alternativních představení nahradí usměvavý a neškodný kouzelník. Taková je vize kultury podle slovenských představitelů moci. Cylinder však nesplňoval podmínku nejméně tři roky trvající kulturní činnosti. Hartusící kulturní obci tak legálně poskytl oprávněnou námitku.

Slovenský ministr kultury Daniel Krajcer následně požádal NOC, aby výsledky zrušila a vypsala nové výběrové řízení. Důvodem však nebyla, jak by někdo mohl očekávat, neodbornost komise či pomýlený výběr, ale to, že ani A4, ani Cylinder prý nesplnily podmínky soutěže. Do nové soutěže se asociace už nechce přihlásit, její zástupce Ľubomír Burgr nevěří v její transparentnost. A4 na konci roku 2011 skončila smlouva a musí se vystěhovat.

 

Kauza slovenské „Kunsthalle“

Další rozbuškou na slovenské kulturní scéně byl „vánoční dárek“ v podobě státní dotace soukromé galerii Danubiana a oficiálně deklarovaný záměr učinit z této galerie centrum současného umění (tzv. Kunsthalle). Z celého rozhodovacího procesu byla vyřazena odborná veřejnost, neexistoval projekt, který by udělenou částku legitimizoval. Soukromá sbírka, jejíž kvalita je pro mnohé problematická, má tak bez diskuse přejít do státního majetku.

Danubiana dlouhodobě připravovala své rozšíření, v poslední době se však potýkala s finančními problémy. V prosinci ministr kultury oznámil svůj úmysl zachránit Danubianu a přeměnit ji na Kunsthalle. Teoretička a kurátorka Diana Majdáková lapidárně popisuje proces, který tomu předcházel, na svém blogu: „Ředitel galerie Vincent Polakovič je mimořádně šikovný manažer, který dokáže nadchnout ty správné lidi a získat finanční podporu pro své projekty. Obešel neprůstřelnou hradbu ministerstva kultury a peníze na záchranu krachující galerie se mu podařilo vylobbovat přímo na ministerstvu financí. Získané peníze (dvanáct milionů eur) by zjevně jen tak neprošly strukturami MK SR, proto je ministerstvo dále přerozdělilo mezi více projektů. Díky finančnímu příspěvku soukromé galerii se pak narychlo připravil projekt jejího rozšíření pro potřeby Kunsthalle (…), těsně před celou transakcí byla založena do té doby neexistující nezisková organizace Via Danubia.“ O založení Kunsthalle na Slovensku se přitom umělci a aktivisté snaží už od roku 1997. V následné reakci zveřejnila slovenská kulturní obec výzvu k odvolání slovenského ministra kultury a uspořádala protestní happening.

Je zjevné, že slovenská vláda systematicky ničí kulturní projekty a vytlačuje kulturu na okraj společnosti. Jeden člen výběrové komise prý navrhoval, aby se A4 přesunula na periferii. Stejně symbolické je i to, že se Danubiana nachází mimo hlavní město. Není žádnou novinkou, že kultuře v současném ekonomickém a politickém klimatu hrozí zánik. Měli bychom se ale zamyslet nad tím, proč kulturní obec aktivizuje až hrozba její vlastní likvidace.

Tereza Stejskalová, A2, 2/2012, s. 12

Kultúrny azyl v Poľskom inštitúte

Januárové predstavenia Divadla SkRAT sa v rámci projektu Kultúrny azyl uskutočnia v Poľskom inštitúte (Nám. SNP 27, Bratislava). Upozorňujeme preto divákov na obmedzený počet miest a nutnosť zakúpiť si vstupenky na predstavenie Narodeniny (24. 1. 2012) cez zlavomat.sk a na Stredná Európa Ťa miluje (31. 1. 2012) cez shopcity.sk. Vstupné na predstavenie s príznačným názvom vzhľadom na situáciu, v ktorej sa divadlo ocitlo – Umri, skap a zdochni!!! (20. 1. 2012) –, bude dobrovoľné.

O tom, ako sa bude situácia okolo divadla ďalej vyvíjať, kde a či ešte vôbec bude pokračovať vo svojej činnosti, nájdete čoskoro čerstvé informácie aj na tomto mieste.

Kultúrny azyl v Poľskom inštitúte

Januárové predstavenia Divadla SkRAT sa v rámci projektu Kultúrny azyl uskutočnia v Poľskom inštitúte (Nám. SNP 27, Bratislava). Upozorňujeme preto divákov na obmedzený počet miest a nutnosť zakúpiť si vstupenky na predstavenie "Narodeniny" (24. 1. 2012) cez zlavomat.sk a na "Stredná Európa Ťa miluje" (31. 1. 2012) cez shopcity.sk. Vstupné na predstavenie s príznačným názvom vzhľadom na situáciu, v ktorej sa divadlo ocitlo – Umri, skap a zdochni!!! (20. 1. 2012) –, bude dobrovoľné.

O tom, ako sa bude situácia okolo divadla ďalej vyvíjať, kde a či ešte vôbec bude pokračovať vo svojej činnosti, nájdete čoskoro čerstvé informácie aj na tomto mieste.